nimet breadcrumb-navigoinnissa
Neognathae is voëls in die subklas Neornithes wat aan die klas van voëls behoort. Die subklas omvat die grootste deel van die nou lewende voëlspesies. Die res van die voëls behoort aan die suster-subklas Palaeognathae.
Neognathae is voëls in die subklas Neornithes wat aan die klas van voëls behoort. Die subklas omvat die grootste deel van die nou lewende voëlspesies. Die res van die voëls behoort aan die suster-subklas Palaeognathae.
Los neognatos (Neognathae; del griegu 'quexales nuevos') son unu de los dos superordes d'aves dientro de la subclase Neornithes. Neognathae contién práuticamente toles aves vives, sacante les pertenecientes a la so taxón hermanu (l'otru superorde viviente, Palaeognathae), que contién los tinamúes y les non voladores Ratites (avestruces, emúes, etc.).
Los neognatos tienen fundíos los güesos metacarpianos, tienen un tercer deu, allargáu, y 13 o menos vértebres. Estremar de les aves del superorde Palaeognathae en carauterístiques como la estructura de les quexales. “Neognathae” significa 'nuevos quexales', pero, irónicamente, paez que les supuestes “más antiguos” quexales de los paleognatos son de los pocos calteres apomórficos (más derivaos) d'esti grupu, en comparanza colos neognatos.[ensin referencies]
Hai cerca de 10.000 especies de neognatos. Dende finales del Cretácicu, d'onde son los primeres fósiles conocíos, esperimentaron una radiación adaptativo que condució a la enorme diversidá de formes y comportamientu de l'actualidá. Dientro d'esti superorde atopen les paseriformes, el clado más ampliu de vertebraos terrestres, que contién un 60% de les aves actuales, y tien más del doble d'especies que los royedores, y unes 5 vegaes más que los quirópteros (esperteyos y foinos voladores), que son los clados más grandes de mamíferos. Per otru llau, esti superorde contién dellos órdenes bien pequeños, polo xeneral d'aves de rellaciones filoxenétiques bien pocu clares, como'l hoatzin.
.
Los neognatos (Neognathae; del griegu 'quexales nuevos') son unu de los dos superordes d'aves dientro de la subclase Neornithes. Neognathae contién práuticamente toles aves vives, sacante les pertenecientes a la so taxón hermanu (l'otru superorde viviente, Palaeognathae), que contién los tinamúes y les non voladores Ratites (avestruces, emúes, etc.).
Los neognatos tienen fundíos los güesos metacarpianos, tienen un tercer deu, allargáu, y 13 o menos vértebres. Estremar de les aves del superorde Palaeognathae en carauterístiques como la estructura de les quexales. “Neognathae” significa 'nuevos quexales', pero, irónicamente, paez que les supuestes “más antiguos” quexales de los paleognatos son de los pocos calteres apomórficos (más derivaos) d'esti grupu, en comparanza colos neognatos.[ensin referencies]
Hai cerca de 10.000 especies de neognatos. Dende finales del Cretácicu, d'onde son los primeres fósiles conocíos, esperimentaron una radiación adaptativo que condució a la enorme diversidá de formes y comportamientu de l'actualidá. Dientro d'esti superorde atopen les paseriformes, el clado más ampliu de vertebraos terrestres, que contién un 60% de les aves actuales, y tien más del doble d'especies que los royedores, y unes 5 vegaes más que los quirópteros (esperteyos y foinos voladores), que son los clados más grandes de mamíferos. Per otru llau, esti superorde contién dellos órdenes bien pequeños, polo xeneral d'aves de rellaciones filoxenétiques bien pocu clares, como'l hoatzin.
Yenidamaqlılar (lat. Neognathae) — quşlar sinfinə aid dəstəüstü.
Els neògnats (Neognatha) són una infraclasse d'ocells de la subclasse Neornithes. Els neògnats inclouen la pràctica totalitat d'aus vivents: el seu tàxon germà Paleognathae conté els tinamuns (l'únic ordre de paleògnats capaç de volar) i els estrucioniformes, que no poden volar.
Hi ha gairebé deu mil espècies de neògnats. Des de principis del Cretaci, en què apareixen els seus primers fòssils, han tingut una radiació adaptativa per arribar a la increïble diversitat de formes (especialment del bec i de les potes), funcions i comportaments que tenen avui en dia. Els passeriformes són l'ordre més gran de vertebrats terrestres: amb el 60% dels ocells vivents, són més del doble de diversos que els rosegadors i unes cinc vegades més diversos que els ratpenats, que són els ordres més grans de mamífers. D'altra banda, inclouen ordres molt petits, que normalment són aus amb parentescs molt poc clars, com l'enigmàtic hoatzín.
Els neògnats tenen metacarpials fusionats, un tercer dígit allargat, i tretze vèrtebres o menys. Es diferencien dels paleògnats en trets com l'estructura dels ossos de la seva mandíbula. Neognathae significa 'mandíbules noves', però irònicament sembla que les mandíbules dels paleògnats, suposadament més antigues, són un dels poc trets apomòrfics (més moderns) d'aquest grup en comparació amb els neògnats.
Els neògnats (Neognatha) són una infraclasse d'ocells de la subclasse Neornithes. Els neògnats inclouen la pràctica totalitat d'aus vivents: el seu tàxon germà Paleognathae conté els tinamuns (l'únic ordre de paleògnats capaç de volar) i els estrucioniformes, que no poden volar.
Hi ha gairebé deu mil espècies de neògnats. Des de principis del Cretaci, en què apareixen els seus primers fòssils, han tingut una radiació adaptativa per arribar a la increïble diversitat de formes (especialment del bec i de les potes), funcions i comportaments que tenen avui en dia. Els passeriformes són l'ordre més gran de vertebrats terrestres: amb el 60% dels ocells vivents, són més del doble de diversos que els rosegadors i unes cinc vegades més diversos que els ratpenats, que són els ordres més grans de mamífers. D'altra banda, inclouen ordres molt petits, que normalment són aus amb parentescs molt poc clars, com l'enigmàtic hoatzín.
Els neògnats tenen metacarpials fusionats, un tercer dígit allargat, i tretze vèrtebres o menys. Es diferencien dels paleògnats en trets com l'estructura dels ossos de la seva mandíbula. Neognathae significa 'mandíbules noves', però irònicament sembla que les mandíbules dels paleògnats, suposadament més antigues, són un dels poc trets apomòrfics (més moderns) d'aquest grup en comparació amb els neògnats.
Grŵp o adar yw'r Neognathiaid (Neognathae) o fewn y Dosbarth Aves. Mae'r Neognathae yn cynnwys bron y cyfan o'r adar sy'n fyw heddiw; yr eithriad yw'r chwaer dacson, y Palaeognathae),sy'n cynnwys y Tinamŵaid a'r adarn nad ydynt yn hedfan a elwir yn ratites.
Ceir bron i 10,000 o rywogaethau o neognathiaid. Ers cyfnod y Cretasaidd hwyr, maen nhw wedi addasu i'w hamrywiol ffurfiau - amrywiaeth eang iawn o liw, maint ac ymddygiad. Ceir ffosiliau ohonynt o'r Cretasaidd hwyr.
Mae'r grŵp yma, y Neognathiaid yn cynnwys yr urdd Passeriformes (adar sy'n clwydo), sef y cytras (clade) mwyaf o unrhyw anifail gydag asgwrn cefn (neu 'fertibratau'), gyda 60% o'r holl adar sy'n fyw heddiw o fewn y grŵp.
Mae gan y Neognathiaid fetacarpalau sydd wedi asio i'w gilydd, mae'r trydydd 'bys' yn hirach na'r cyffredin ac mae ganddynt 13 fertebra yn llai. Mae nhw'n whanol i'r Palaeognathae oherwydd nodweddion fel esgyrn eu gên. dyma darddiad y gair "Neognathae", sef "esgyrn gên newydd".
Grŵp o adar yw'r Neognathiaid (Neognathae) o fewn y Dosbarth Aves. Mae'r Neognathae yn cynnwys bron y cyfan o'r adar sy'n fyw heddiw; yr eithriad yw'r chwaer dacson, y Palaeognathae),sy'n cynnwys y Tinamŵaid a'r adarn nad ydynt yn hedfan a elwir yn ratites.
Ceir bron i 10,000 o rywogaethau o neognathiaid. Ers cyfnod y Cretasaidd hwyr, maen nhw wedi addasu i'w hamrywiol ffurfiau - amrywiaeth eang iawn o liw, maint ac ymddygiad. Ceir ffosiliau ohonynt o'r Cretasaidd hwyr.
Mae'r grŵp yma, y Neognathiaid yn cynnwys yr urdd Passeriformes (adar sy'n clwydo), sef y cytras (clade) mwyaf o unrhyw anifail gydag asgwrn cefn (neu 'fertibratau'), gyda 60% o'r holl adar sy'n fyw heddiw o fewn y grŵp.
Mae gan y Neognathiaid fetacarpalau sydd wedi asio i'w gilydd, mae'r trydydd 'bys' yn hirach na'r cyffredin ac mae ganddynt 13 fertebra yn llai. Mae nhw'n whanol i'r Palaeognathae oherwydd nodweddion fel esgyrn eu gên. dyma darddiad y gair "Neognathae", sef "esgyrn gên newydd".
Letci (Neognathae) jsou jedna ze dvou podtříd v systematickém členění třídy ptáků (Aves). První zástupci se objevili už ve spodní křídě, další řády se objevovaly od svrchní křídy do začátku třetihor. Hlavním znakem letců je hřeben hrudní kosti, na který se upínají svaly potřebné k letu. O mláďata se obvykle starají oba rodiče nebo spíše samice, mláďata bývají častěji nekrmivá.
V poslední době prochází systematika ptáků velkými změnami, způsobenými hlavně tím, že se k určování příbuznosti jednotlivých taxonů začala používat analýza DNA.
Postupem času docházelo ke změnám, některé skupiny byly povýšeny na vlastní řád (kolibříci, perepelové, turakové), ale nikdy nedošlo k ustálení systému a došlo k tomu, že „co autor, to názor“. Tento stav v podstatě trvá dodnes.
S pomocí analýzy DNA žijících druhů ptáků byla vytvořena nová systematika třídy, Sibley-Ahlquistova taxonomie ptáků. V ní podřád Neognathae, letci, splývá s podřádem Neoaves, moderní ptáci.
Lelkové se stali součástí řádu sovy. Dlouhokřídlí, plameňáci, trubkonosí, tučnáci, veslonozí, potáplice, potápky a dravci jsou podle nového systému součástí řádu brodiví.
Poslední poznatky ukazují poněkud jiné umístění některých skupin:[1]
Passeriformes, pěvci
Psittaciformes, papoušci
Falconiformes, sokoli
Cariamidae, kariamovití
Coraciiformes, srostloprstí
Piciformes, šplhavci
Bucerotiformes, zoborožci
Trogoniformes, trogoni
Leptosomatidae, kurolovití
Accipitriformes, dravci
Strigiformes, sovy
Coliiformes, myšáci
Charadriformes, dlouhokřídlí
Gruiformes, krátkokřídlí
Cuculiformes, kukačky
Otididae, dropovití
Procellariiformes, trubkonosí
Sphenisciformes, tučňáci
Ciconiiformes, brodiví
Pelecaniformes, veslonozí
Gaviiformes, potáplice
Musophagiformes, turakové
Opisthocomiformes, hoacinové
Columbiformes, měkkozobí
Pterocliformes, stepokurové
Phaethontidae, faetoni
Apodiformes, svišťouni
Aegothelidae, lelkounovití
Caprimulgiformes, lelci
Eurypygidae, slunatcovití
Rhynochetidae, kaguovití
Mesitornithidae, mesitovití
Podicipediformes, potápky
Phoenicopteriformes, plameňáci
Letci (Neognathae) jsou jedna ze dvou podtříd v systematickém členění třídy ptáků (Aves). První zástupci se objevili už ve spodní křídě, další řády se objevovaly od svrchní křídy do začátku třetihor. Hlavním znakem letců je hřeben hrudní kosti, na který se upínají svaly potřebné k letu. O mláďata se obvykle starají oba rodiče nebo spíše samice, mláďata bývají častěji nekrmivá.
Die Neukiefervögel (Neognathae) bilden eine der beiden Unterklassen der Vögel und umfassen mit etwa 9000 Arten den überwiegenden Anteil der Vogelvielfalt, darunter die Sperlingsvögel mit ungefähr 5700 Arten.
Das bedeutendste Merkmal, das sie von den Urkiefervögeln (Palaeognathae) unterscheidet, ist die Gaumenstruktur: Neukiefervögeln fehlt die Versteifung des sogenannten „Pterygoid-Palatinum-Komplexes“ (PPC), einer Knochenkonfiguration, die aus Flügelbein (Pterygoid), Gaumenbein (Palatinum) und Pflugscharbein (Vomer) besteht. Anders als bei den Palaeognathae gibt es darüber hinaus aber kein besonders herausragendes Charakteristikum: So gibt es innerhalb der Neukiefervögel neben fliegenden Vögeln auch nicht-fliegende Vögel wie zum Beispiel die Pinguine, der zu den Papageien zählende Kakapo oder den in seiner eigenen Familie stehende Kagu. Der größte Neukiefervogel ist der Andenkondor mit einer Länge von bis zu 1,30 Metern und einer Flügelspannweite von bis zu 3,20 Metern.
Der Ursprung der modernen Vögel reicht bis in die Kreidezeit zurück. Im März 2020 beschrieben belgische Wissenschaftler einen taubengroßen 66,7 Millionen Jahre alten fossilen Vogel (Asteriornis maastrichtensis), der Merkmale von Gänsen und Hühnern zeigt.[1]
Die Neukiefervögel (Neognathae) bilden eine der beiden Unterklassen der Vögel und umfassen mit etwa 9000 Arten den überwiegenden Anteil der Vogelvielfalt, darunter die Sperlingsvögel mit ungefähr 5700 Arten.
Die vollständige Liste der Ordnungen und Familien in der Systematik der Vögel.Das bedeutendste Merkmal, das sie von den Urkiefervögeln (Palaeognathae) unterscheidet, ist die Gaumenstruktur: Neukiefervögeln fehlt die Versteifung des sogenannten „Pterygoid-Palatinum-Komplexes“ (PPC), einer Knochenkonfiguration, die aus Flügelbein (Pterygoid), Gaumenbein (Palatinum) und Pflugscharbein (Vomer) besteht. Anders als bei den Palaeognathae gibt es darüber hinaus aber kein besonders herausragendes Charakteristikum: So gibt es innerhalb der Neukiefervögel neben fliegenden Vögeln auch nicht-fliegende Vögel wie zum Beispiel die Pinguine, der zu den Papageien zählende Kakapo oder den in seiner eigenen Familie stehende Kagu. Der größte Neukiefervogel ist der Andenkondor mit einer Länge von bis zu 1,30 Metern und einer Flügelspannweite von bis zu 3,20 Metern.
Der Ursprung der modernen Vögel reicht bis in die Kreidezeit zurück. Im März 2020 beschrieben belgische Wissenschaftler einen taubengroßen 66,7 Millionen Jahre alten fossilen Vogel (Asteriornis maastrichtensis), der Merkmale von Gänsen und Hühnern zeigt.
Neognaths (Neognathae) are birds within the subclass Neornithes o the class Aves. The Neognathae include virtually aw livin birds; exceptions bein thair sister taxon (Palaeognathae), which contains the tinamous an the flichtless ratites.
Los neognats (Neognatha) son una infraclassa d'aucèls de la sosclassa Neornithes. Los neognats incluson gaireben la totalitat dels aucèls vivents: son taxon fraire Paleognathae conten los tinamuns (l'unic òrdre de paleognats capable de volar) e los estrutioniformes, que pòdon pas volar.
Neognaths (Neognathae) are birds within the subclass Neornithes o the class Aves. The Neognathae include virtually aw livin birds; exceptions bein thair sister taxon (Palaeognathae), which contains the tinamous an the flichtless ratites.
De nijkakigen (Latynske namme: Neognathae) foarmje in tuskenklasse fan 'e klasse fan 'e fûgels (Aves) en de ûnderklasse fan 'e moderne fûgels (Neornithes). Ta dizze groep hearre hast alle libbene soarten fûgels, mear as 10.000 yn oantal. Inkeld de tinamû's en grutte rinfûgels, dy't it sustertakson fan 'e âldkakigen (Palaeognathae) foarmje, bliuwe derbûten. De namme 'nijkakigen', in letterlike oersetting fan it Latynske Neognathae, ferwiist nei de 'nije' (neo) struktuer fan 'e kaak (gnath) by dizze fûgels. By de âldkakigen soe de kaakstruktuer nammentlik 'primitivere' (d.w.s. reptyleftige) skaaimerken fertoane. Nettsjinsteande de offisjele nammejouwing bestiet oer dit punt lykwols gjin wittenskiplike konsensus.
Sûnt it geologyske tiidrek fan it Kryt, dêr't de ierst bekende fossilen fan dizze groep út stamje, hawwe de nijkakigen har fluch oanpast oan feroarjende omstannichheden en nije biotopen, mei as gefolch it grutte ferskaat oan foarmen, funksjes en hâlden en dragen sa't dat hjoed de dei bestiet. De nijkakigen falle útinoar yn twa boppeskiften: de goes- en hineftigen (Galloanserae), dêr't û.m. de guozzen, swannen, einen, pauwen, fazanten en hinnen ta hearre; en de nije fûgels (Neoaves), in ûnbidich grutte groep dy't útinoar rint fan 'e ûlen oant de pinguins en fan 'e flamingo's oant de sjongfûgels. It grutste nijkakige skift is dat fan 'e moskeftigen (Passeriformes), dêr't 60% fan alle libbene fûgelsoarten ta heart. Dêrmei is dat skift mear as twa kear sa grut as it skift fan 'e kjifdieren (Rodentia) en likernôch fiif kear sa ferskaat as dat fan 'e flearmûzen (Chiroptera), de beide grutste sûchdiereskiften.
De nijkakigen (Latynske namme: Neognathae) foarmje in tuskenklasse fan 'e klasse fan 'e fûgels (Aves) en de ûnderklasse fan 'e moderne fûgels (Neornithes). Ta dizze groep hearre hast alle libbene soarten fûgels, mear as 10.000 yn oantal. Inkeld de tinamû's en grutte rinfûgels, dy't it sustertakson fan 'e âldkakigen (Palaeognathae) foarmje, bliuwe derbûten. De namme 'nijkakigen', in letterlike oersetting fan it Latynske Neognathae, ferwiist nei de 'nije' (neo) struktuer fan 'e kaak (gnath) by dizze fûgels. By de âldkakigen soe de kaakstruktuer nammentlik 'primitivere' (d.w.s. reptyleftige) skaaimerken fertoane. Nettsjinsteande de offisjele nammejouwing bestiet oer dit punt lykwols gjin wittenskiplike konsensus.
Новивиличните (науч. Neognathae) се птици од поткласа на нови птици (Neornithes) на класата птици. Тука влегуваат речиси сите денешни птици, со исклучок на сестринскиот таксон старовилични (Palaeognathae), каде спаѓаат тинамуа и безлетните ноевидни.
Постојат речиси 10.000 видови на нововилични птици. Првите фосили на овие птици ѝ припаѓаат на доцната креда. Оттогаш, со адаптивно распрснување овие птици добиле најразновидни особини по обликот, функци и поведението. Најголемиот клад на копнени ’рбетници се врапчевидните, кои опфаќаат околу 60% од сите птици. Со ова тие се двојно побројни по видови од глодарите) и 5 пати повеќе од лилјаците (кои имаат највеќе видови меѓу цицачите). Од друга страна пак, постојат и мошне мали редови чие сродство со другите птици е тешко да се утврди. Ваков пример е загадочниот хоацин.
Нововиличните имаат споени сокиткени коски на стапалата со издолжен трет прст и 13 или помалку пршлени. Од старовиличните се разликуваат по структурата на виличните коски.
Меѓусебната сродност на нововиличните птици е предмет на многу спорови во научната јавност. Следнава класфиикација се води според Livezey & Zusi, 2007,[1] Hackett et al, 2008, Nesbitt, Ksepka & Clarke, 2011 и McCormack et al, 2012.[2][3]
Новивиличните (науч. Neognathae) се птици од поткласа на нови птици (Neornithes) на класата птици. Тука влегуваат речиси сите денешни птици, со исклучок на сестринскиот таксон старовилични (Palaeognathae), каде спаѓаат тинамуа и безлетните ноевидни.
Постојат речиси 10.000 видови на нововилични птици. Првите фосили на овие птици ѝ припаѓаат на доцната креда. Оттогаш, со адаптивно распрснување овие птици добиле најразновидни особини по обликот, функци и поведението. Најголемиот клад на копнени ’рбетници се врапчевидните, кои опфаќаат околу 60% од сите птици. Со ова тие се двојно побројни по видови од глодарите) и 5 пати повеќе од лилјаците (кои имаат највеќе видови меѓу цицачите). Од друга страна пак, постојат и мошне мали редови чие сродство со другите птици е тешко да се утврди. Ваков пример е загадочниот хоацин.
Нововиличните имаат споени сокиткени коски на стапалата со издолжен трет прст и 13 или помалку пршлени. Од старовиличните се разликуваат по структурата на виличните коски.
நியோக்னத்துகள் என்பவை ஆவேஸ் வகுப்பில் நியோர்னிதிஸ் என்ற துணைவகுப்பின் கீழ் வரும் பறவைகள் ஆகும். நியோக்னதாய் என்ற பின்வகுப்பு கிட்டத்தட்ட அனைத்து வாழும் பறவைகளையும் உள்ளடக்கியுள்ளது; விதிவிலக்குகள் இவைகளின் சகோதரி வகைப்பாடான (பாலியோக்னதாய்) ஆகும். பாலியோக்னதாய் தினமு மற்றும் பறக்கமுடியாத ராட்டைட்களைக் உள்ளடக்கியுள்ளது.
நியோக்னத்துகள் என்பவை ஆவேஸ் வகுப்பில் நியோர்னிதிஸ் என்ற துணைவகுப்பின் கீழ் வரும் பறவைகள் ஆகும். நியோக்னதாய் என்ற பின்வகுப்பு கிட்டத்தட்ட அனைத்து வாழும் பறவைகளையும் உள்ளடக்கியுள்ளது; விதிவிலக்குகள் இவைகளின் சகோதரி வகைப்பாடான (பாலியோக்னதாய்) ஆகும். பாலியோக்னதாய் தினமு மற்றும் பறக்கமுடியாத ராட்டைட்களைக் உள்ளடக்கியுள்ளது.
't Woôrd 'Neognathae' is op te deêln in twi Griekse woôrden, naemelijk 'neos'(nieuw) en 'gnathos'(kaek). De naem Neognathae verwies ni de structuur van de kaek, die a ofwè oud (palaeos), zie de Paleognathae, of nieuw (neos) is. De veugels van de Neognathae èn ok een bostbeên mie een kiel, terwijl an de veugels van de Paleognathae een bostbeên zonder kiel ène. Ut verschil tussen de structuren van de kaek zit 'm in ut zohenaemde 'Palatinum Pterygoid Complex'. Dit is een complex van bott'n in de schedel die an der bij veugels van de Paleognathae eel ars uut ziene dan bie veugels van de Neognathae. Bie de veugels van de Neognathae zurhen deze bott'n voe de bewehieng van de bovensnaevel. Dit eêt craniale kinese. Bie de Paleognathae is in ut Palatinum Pterygoid Complex echter hin sprake van craniale kinese.
De superorde Neognathae wor onderverdeêld in Neonaves en Galloanseri. De superorde Neognathae besti uut oengeveêr 8000 soôrten.
Neognathae (/niˈɒɡnəθiː/; from Ancient Greek νέος (néos) 'new, young', and γνάθος (gnáthos) 'jaw') is a infraclass of birds, called neognaths, within the class Aves of the clade Archosauria. Neognathae includes the majority of living birds; the exceptions being the tinamous and the flightless ratites, which belong instead to the sister taxon Palaeognathae. There are nearly 10,000 living species of neognaths.
The earliest fossils are known from the very end of the Cretaceous but molecular clocks suggest that neognaths originated sometime in the first half of the Late Cretaceous, about 90 million years ago.[5] Since then, they have undergone adaptive radiation, producing the diversity of form, function, and behavior that exists today. Neognathae includes the order Passeriformes (perching birds), one of the largest orders of land vertebrates, containing some 60% of living birds. Passeriformes is twice as species-rich as Rodentia and about five times as species-rich as Chiroptera (bats), which are the two largest orders of mammals. Neognathae also contains some very small orders, often birds of unclear relationships like the hoatzin.
The neognaths have fused metacarpals, an elongate third finger, and 13 or fewer vertebrae. They differ from the Palaeognathae in features like the structure of their jawbones. Neognathae means "new jaws", but it seems that the supposedly "more ancient" paleognath jaws are among the few apomorphic (more derived) features of the palaeognaths, meaning that the respective jaw structure of these groups is not informative in terms of comparative evolution. A neognath-like palate is however seen in modern basal birds like Ichthyornis.[6]
Neognathae was long ranked as a superorder subdivided into orders. Attempts to organise this group further, as in the Conspectus of Charles Lucien Bonaparte, were never accepted by a significant majority of ornithologists. Until the 1980s, there was little subdivision of the Aves in general, and even less of phylogenetic merit. Since then, the availability of massive amounts of new data from fossils (especially Enantiornithes and other Mesozoic birds) and molecular (DNA and protein) sequences allowed scientists to refine the classification. With new groups of neognath orders being verified, the taxonomic rank of the group needed to shift. Most researchers have now employed the unranked taxa of phylogenetic nomenclature.[7]
Neognathae is now universally accepted to subdivide into two lineages, the "fowl" clade Galloanseres and the Neoaves (sometimes called "higher neognaths"). The subdivisions of the latter are still not well resolved, but several monophyletic lineages have been proposed, such as the Mirandornithes, Cypselomorphae, Metaves, and Coronaves. Although groups such as the former two (uniting a few closely related orders) are robustly supported, this cannot be said for the groups Metaves and Coronaves for which there is no material evidence at present, while the Mesozoic record of Neognathae is at present utterly devoid of birds that should have been present if these proposed clades were real.[8]
The orders are arranged in a sequence that attempts to follow the modern view on neognath phylogeny. It differs from the widely used Clements taxonomy as well as from the Sibley-Ahlquist taxonomy, combining those elements from each that more modern research agrees with while updating those that are refuted. Most of the changes affect those "higher landbirds" that are sometimes united as near passerines.[9]
Feduccia defined the clade Neognathia as birds whose palatal mobility increased due to the following modifications (Feduccia 1980, 1996):
Neognathae cladogram of modern bird relationships based on Braun & Kimball (2021)[10]
Neognathae GalloanseraeGalliformes (chickens and relatives) 
Anseriformes (ducks and relatives) 
Phoenicopteriformes (flamingos)
Podicipediformes (grebes)
Columbiformes (pigeons)
Mesitornithiformes (mesites)
Pterocliformes (sandgrouse)
Otidiformes (bustards)
Cuculiformes (cuckoos).jpg){kind=small}
Musophagiformes (turacos)_(Tauraco_persa).jpg)
Gruiformes (rails and cranes)
Charadriiformes (waders and relatives)
Opisthocomiformes (hoatzin)
Strisores (swifts, hummingbirds, nightjars and allies)
Ardeae EurypygimorphaePhaethontiformes (tropicbirds)
Eurypygiformes (sunbittern and kagu)
Procellariiformes (albatrosses and petrels) 
Sphenisciformes (penguins) 
Ciconiiformes (storks) _white_background.jpg)
Suliformes (boobies, cormorants, etc.) 
Pelecaniformes (pelicans, herons & ibises) 
Cathartiformes (New World vultures)
Accipitriformes (hawks and relatives)
Strigiformes (owls)
Coliiformes (mouse birds)
CavitavesLeptosomiformes (cuckoo roller)
Trogoniformes (trogons and quetzals)
Bucerotiformes (hornbills and relatives)
PicodynastornithesCoraciiformes (kingfishers and relatives)
Piciformes (woodpeckers and relatives)
AustralavesCariamiformes (seriemas)
Falconiformes (falcons)
Psittaciformes (parrots)
Passeriformes (passerines)
Neognathae (/niˈɒɡnəθiː/; from Ancient Greek νέος (néos) 'new, young', and γνάθος (gnáthos) 'jaw') is a infraclass of birds, called neognaths, within the class Aves of the clade Archosauria. Neognathae includes the majority of living birds; the exceptions being the tinamous and the flightless ratites, which belong instead to the sister taxon Palaeognathae. There are nearly 10,000 living species of neognaths.
The earliest fossils are known from the very end of the Cretaceous but molecular clocks suggest that neognaths originated sometime in the first half of the Late Cretaceous, about 90 million years ago. Since then, they have undergone adaptive radiation, producing the diversity of form, function, and behavior that exists today. Neognathae includes the order Passeriformes (perching birds), one of the largest orders of land vertebrates, containing some 60% of living birds. Passeriformes is twice as species-rich as Rodentia and about five times as species-rich as Chiroptera (bats), which are the two largest orders of mammals. Neognathae also contains some very small orders, often birds of unclear relationships like the hoatzin.
The neognaths have fused metacarpals, an elongate third finger, and 13 or fewer vertebrae. They differ from the Palaeognathae in features like the structure of their jawbones. Neognathae means "new jaws", but it seems that the supposedly "more ancient" paleognath jaws are among the few apomorphic (more derived) features of the palaeognaths, meaning that the respective jaw structure of these groups is not informative in terms of comparative evolution. A neognath-like palate is however seen in modern basal birds like Ichthyornis.
La Neognatoj (Neognathae) formas unu el la du subklasoj de la Birdoj kaj subkomprenas per siaj proksimume 9000 specioj la plej grandan parton de la diverseco de la birdoj.
La plej granda rekonilo, kiu distingas la Neognatojn de la Paleognatoj, estas la strukturo de la palato. Al Neognatoj mankas la „Pterigoido-palata-komplekso“ (PPC), kunfiguriĝo de ostoj konsistanta el pterigoido (flugil-osto), palateno (palat-osto) kaj vomero. Malsimile al la Paleognatoj, krom tiu ne ekzistas alia speciale eminenta karakterizilo. Inter la Neognatoj ekzistas kaj flugantaj kaj ne flugantaj birdoj, kiel la Pingvenoj, la Kakapoj, kiuj apartenas al la Papagoj, kaj la Kaguoj, kiuj estas propra familio. La plej granda Neognato estas la Kondoro (Vultur gryphus) kun longeco de 1,30 metroj kaj flugilvasteco de ĝis 3,20 metroj.
La unuaj fosile konservitaj Neognatoj originas el la malfrua Kretaceo, antaŭ proksimume 70 milionoj da jaroj. La nomo jam indikas, ke ili laŭ tradicia opinio evoluis el la Paleognatoj. Sed tiu opinio pri la sistematiko pridubiĝis per esploroj je mitokondria DNA, laŭ kiuj la origina disiĝo ne okazis inter Paleognatoj kaj Neognatoj, sed, en la frua Kretaceo, antaŭ proksimume 110 milionoj da jaroj, inter Paseroformaj birdoj kaj ĉiuj aliaj birdoj. El tiu perspektivo la ecoj de la Neognatoj estas la originaj, dum tiuj de la Paleognatoj supozeble evoluis per neotenio, tio estas la daŭrigo de ecoj de la junbesto en la adoltaĝon. Laŭ tio la Paleognatoj estus nur grupo ene de la Neognatoj, kiuj tiel ne plu formus monofilumikan taksonon, tio signifas, ke ili ne plu ampleksus ĉiujn idojn de sia komuna praulo, ĉar tiu ja estus la komuna praulo de ĉiuj vivantaj birdoj.
La Neognatojn oni subdividas je jenaj 26 ordoj:
La paseroformaj birdoj kun siaj 5300 specioj entenas la je distancego plej grandan varion da specioj.
La Neognatoj (Neognathae) formas unu el la du subklasoj de la Birdoj kaj subkomprenas per siaj proksimume 9000 specioj la plej grandan parton de la diverseco de la birdoj.
La plej granda rekonilo, kiu distingas la Neognatojn de la Paleognatoj, estas la strukturo de la palato. Al Neognatoj mankas la „Pterigoido-palata-komplekso“ (PPC), kunfiguriĝo de ostoj konsistanta el pterigoido (flugil-osto), palateno (palat-osto) kaj vomero. Malsimile al la Paleognatoj, krom tiu ne ekzistas alia speciale eminenta karakterizilo. Inter la Neognatoj ekzistas kaj flugantaj kaj ne flugantaj birdoj, kiel la Pingvenoj, la Kakapoj, kiuj apartenas al la Papagoj, kaj la Kaguoj, kiuj estas propra familio. La plej granda Neognato estas la Kondoro (Vultur gryphus) kun longeco de 1,30 metroj kaj flugilvasteco de ĝis 3,20 metroj.
La unuaj fosile konservitaj Neognatoj originas el la malfrua Kretaceo, antaŭ proksimume 70 milionoj da jaroj. La nomo jam indikas, ke ili laŭ tradicia opinio evoluis el la Paleognatoj. Sed tiu opinio pri la sistematiko pridubiĝis per esploroj je mitokondria DNA, laŭ kiuj la origina disiĝo ne okazis inter Paleognatoj kaj Neognatoj, sed, en la frua Kretaceo, antaŭ proksimume 110 milionoj da jaroj, inter Paseroformaj birdoj kaj ĉiuj aliaj birdoj. El tiu perspektivo la ecoj de la Neognatoj estas la originaj, dum tiuj de la Paleognatoj supozeble evoluis per neotenio, tio estas la daŭrigo de ecoj de la junbesto en la adoltaĝon. Laŭ tio la Paleognatoj estus nur grupo ene de la Neognatoj, kiuj tiel ne plu formus monofilumikan taksonon, tio signifas, ke ili ne plu ampleksus ĉiujn idojn de sia komuna praulo, ĉar tiu ja estus la komuna praulo de ĉiuj vivantaj birdoj.
Los neognatos (Neognathae; del griego ‘mandíbulas nuevas’) son uno de los dos superórdenes de aves dentro de la subclase Neornithes. Neognathae contiene prácticamente todas las aves vivas, a excepción de las pertenecientes a su taxón hermano (el otro superorden viviente, Palaeognathae), que contiene los tinamúes y las no voladoras Ratites (avestruces, emúes, etc.).
Los neognatos tienen fusionados los huesos metacarpianos, tienen un tercer dedo, alargado, y 13 o menos vértebras. Se diferencian de las aves del superorden Palaeognathae en características como la estructura de las mandíbulas. “Neognathae” significa ‘nuevas mandíbulas’, pero, irónicamente, parece que las supuestas “más antiguas” mandíbulas de los paleognatos son de los pocos caracteres apomórficos (más derivados) de este grupo, en comparación con los neognatos.[cita requerida]
Hay cerca de 10 000 especies de neognatos. Desde finales del Cretácico, de donde son los primeros fósiles conocidos, han experimentado una radiación adaptativa que ha conducido a la enorme diversidad de formas y comportamiento de la actualidad. Dentro de este superorden se encuentran las paseriformes, el clado más amplio de vertebrados terrestres, que contiene un 60 % de las aves actuales, y tiene más del doble de especies que los roedores, y unas 5 veces más que los quirópteros (murciélagos y zorros voladores), que son los clados más grandes de mamíferos. Por otro lado, este superorden contiene algunos órdenes muy pequeños, por lo general de aves de relaciones filogenéticas muy poco claras, como el hoatzin.
Los neognatos (Neognathae; del griego ‘mandíbulas nuevas’) son uno de los dos superórdenes de aves dentro de la subclase Neornithes. Neognathae contiene prácticamente todas las aves vivas, a excepción de las pertenecientes a su taxón hermano (el otro superorden viviente, Palaeognathae), que contiene los tinamúes y las no voladoras Ratites (avestruces, emúes, etc.).
Los neognatos tienen fusionados los huesos metacarpianos, tienen un tercer dedo, alargado, y 13 o menos vértebras. Se diferencian de las aves del superorden Palaeognathae en características como la estructura de las mandíbulas. “Neognathae” significa ‘nuevas mandíbulas’, pero, irónicamente, parece que las supuestas “más antiguas” mandíbulas de los paleognatos son de los pocos caracteres apomórficos (más derivados) de este grupo, en comparación con los neognatos.[cita requerida]
Hay cerca de 10 000 especies de neognatos. Desde finales del Cretácico, de donde son los primeros fósiles conocidos, han experimentado una radiación adaptativa que ha conducido a la enorme diversidad de formas y comportamiento de la actualidad. Dentro de este superorden se encuentran las paseriformes, el clado más amplio de vertebrados terrestres, que contiene un 60 % de las aves actuales, y tiene más del doble de especies que los roedores, y unas 5 veces más que los quirópteros (murciélagos y zorros voladores), que son los clados más grandes de mamíferos. Por otro lado, este superorden contiene algunos órdenes muy pequeños, por lo general de aves de relaciones filogenéticas muy poco claras, como el hoatzin.
Neognathae edo neognatoak Neorniteen azpiklaseko hegazti batzuez esaten da. Neognato mota asko desagertua dago gaur. Hego sendoak dituzte azpiordena horretako hegazti gehienek, eta mota batek ere ez ditu igerirako egokituak. Badira hala ere hegan egiteko gai ez direnak. 26 ordena biltzen dira neognatoen artean; ezagunenak, besteak beste, paseriformeak, kukuliformeak, galiformeak eta anseriformeak dira.[1]
Guztira 10.000 espezie inguru ditu.
Taxonomiaren ikuspegitik zalantzazkoak diren arren, hona hemen Naishek 2012an propsaturiko harremanak.[2]
Neognathae edo neognatoak Neorniteen azpiklaseko hegazti batzuez esaten da. Neognato mota asko desagertua dago gaur. Hego sendoak dituzte azpiordena horretako hegazti gehienek, eta mota batek ere ez ditu igerirako egokituak. Badira hala ere hegan egiteko gai ez direnak. 26 ordena biltzen dira neognatoen artean; ezagunenak, besteak beste, paseriformeak, kukuliformeak, galiformeak eta anseriformeak dira.
Guztira 10.000 espezie inguru ditu.
Les néognathes (Neognathae) forment un grand groupe d'oiseaux actuels, groupe qui s'oppose aux oiseaux paléognathes. À l'exception de la famille des sphéniscidés, ces oiseaux ont tous plus ou moins gardé leur aptitude au vol. Cette sous-classe selon ADW ou super-ordre selon NCBI, compte environ 9 000 oiseaux répartis suivant la taxinomie Sibley-Ahlquist[1] en 2 taxons, les Galloanserae et les Neoaves.
Le squelette des néognathes se distingue aisément de celui des paléognathes car les néognathes possèdent un bréchet. Ils se distinguent également par leurs métacarpes fusionnés, l'élongation de leur troisième doigt de l'aile, la réduction du nombre de leurs vertèbres. De plus ils peuvent, sauf exception, voler. Leurs ailes et leurs plumes présentent donc un intérêt particulier mais sont finalement similaires à celles des paléognathes, ceux-ci ayant perdu la capacité de voler selon les théories admises par la communauté scientifique.
Les néognathes (Neognathae) forment un grand groupe d'oiseaux actuels, groupe qui s'oppose aux oiseaux paléognathes. À l'exception de la famille des sphéniscidés, ces oiseaux ont tous plus ou moins gardé leur aptitude au vol. Cette sous-classe selon ADW ou super-ordre selon NCBI, compte environ 9 000 oiseaux répartis suivant la taxinomie Sibley-Ahlquist en 2 taxons, les Galloanserae et les Neoaves.
Os neognatos (Neognathae; do grego ‘mandíbulas novas’) son unha das dúas superordes de aves dentro da subclase Neornithes. Neognathae contén practicamente todas as aves vivas, a excepción das pertencentes ao seu taxón irmán (a outra superorde vivente: Palaeognathae), que contén a familia das Tinamidae e as non voadoras Ratites (avestruces, emús etc.)
Hai cerca de 10.000 especies de neognatos desde finais do Cretáceo, de onde son os primeiros fósiles coñecidos, que sufriron unha radiación adaptativa, a cal produciu a diversidade de forma, función e comportamento que se ve hoxe. Dentro desta superorde encóntranse as paseriformes (aves de percha), o clado máis grande de vertebrados terrestres, o cal contén un 60% das aves que viven, e ten máis do dobre de especies que os roedores, e unhas 5 veces máis que os quirópteros (morcegos e raposos voadores), que son os clados máis grandes de mamíferos. Por outro lado, esta superorde contén algunhas ordes moi pequenas, polo xeral de aves de relacións filoxenéticas moi pouco claras, como o hoatzíns.
Os neognatos (Neognathae; do grego ‘mandíbulas novas’) son unha das dúas superordes de aves dentro da subclase Neornithes. Neognathae contén practicamente todas as aves vivas, a excepción das pertencentes ao seu taxón irmán (a outra superorde vivente: Palaeognathae), que contén a familia das Tinamidae e as non voadoras Ratites (avestruces, emús etc.)
Hai cerca de 10.000 especies de neognatos desde finais do Cretáceo, de onde son os primeiros fósiles coñecidos, que sufriron unha radiación adaptativa, a cal produciu a diversidade de forma, función e comportamento que se ve hoxe. Dentro desta superorde encóntranse as paseriformes (aves de percha), o clado máis grande de vertebrados terrestres, o cal contén un 60% das aves que viven, e ten máis do dobre de especies que os roedores, e unhas 5 veces máis que os quirópteros (morcegos e raposos voadores), que son os clados máis grandes de mamíferos. Por outro lado, esta superorde contén algunhas ordes moi pequenas, polo xeral de aves de relacións filoxenéticas moi pouco claras, como o hoatzíns.
Neognathae (Carinatae, ptice letačice, neognate) su infrarazred ptica koje zajedno sa paleognatama, čine podrazred Neornithes ili suvremene ptice[1]. Postoji oko 10 000 vrsta neognata koje su podijeljene na dva nadreda Galloanserae i Neoaves
Najvažnije obilježje po kojem se ptice iz ova dva nadreda razlikuju je građa njihovog nepca. Osim te, ne postoji nikakva druga posebno izražena razlika između Paleo- i Neognathae. Tako i u skupini Neognathae postoje neletači, kao što su pingvini, kakapu iz reda papiga ili kagu, ptica iz reda ždralovki. Najveća ptica iz ove skupine je andski kondor, ptica iz porodice američkih strvinara, duga je i do 1,30 metara, a raspon krila može biti čak do 3,20 metara. Ovaj pogled na sistematiku ptica novija istraživanja mitohondrijskog DNK
Najstariji nađeni fosili neognata potječu iz kasne krede, prije oko 70 milijuna godina. Već ime neo- sugerira tradicionalni pogled, da su se one razvile iz paleognata. No, ovaj pogled na sistematiku ptica prema kojem se prvo razdvajanje ptica odvilo upravo između ove dvije skupine, dovode u pitanje novija istraživanja mitohondrijskog DNK. Rezultati sugeriraju, da su se vrapčarke prve odvojile od svih drugih ptica, još u vrijeme rane krede, prije oko 110 milijuna godina. Ovaj pogled otvara pretpostavku, da su svojstva neognata prvobitna, dok su svojstva nepca paleognata vjerojatno neotenija, zadržavanje osobine mlade životinje i u odrasloj fazi. To bi značilo, da su paleognati samo skupina u okviru neognata, a da neognata nisu zapravo monofilijska skupina, ne okupljaju sve potomke istih zajedničkih predaka.
Karakteristika ptica letačica koje ih čine dobrim letačima je tijelo obraslo perjem, dobro razvijenim krila, pneumatične šupljikave kosti i snažno razvijena prsna kost s istaknutim grebenom (carina; otuda i carinatae. Lubanja letačica je neognatna.
Najsporija recentna letačica je američka šljuka (Scolopax minor), koja leti brzinom od samo 8 km/h (2,2 m/s), dok je najbrža sivi sokol (Falco peregrinus), najveća zabilježena brzina je 389 km/h.
Podrazred:
Podrazred:
Neognathae (Carinatae, ptice letačice, neognate) su infrarazred ptica koje zajedno sa paleognatama, čine podrazred Neornithes ili suvremene ptice. Postoji oko 10 000 vrsta neognata koje su podijeljene na dva nadreda Galloanserae i Neoaves
Najvažnije obilježje po kojem se ptice iz ova dva nadreda razlikuju je građa njihovog nepca. Osim te, ne postoji nikakva druga posebno izražena razlika između Paleo- i Neognathae. Tako i u skupini Neognathae postoje neletači, kao što su pingvini, kakapu iz reda papiga ili kagu, ptica iz reda ždralovki. Najveća ptica iz ove skupine je andski kondor, ptica iz porodice američkih strvinara, duga je i do 1,30 metara, a raspon krila može biti čak do 3,20 metara. Ovaj pogled na sistematiku ptica novija istraživanja mitohondrijskog DNK
Najstariji nađeni fosili neognata potječu iz kasne krede, prije oko 70 milijuna godina. Već ime neo- sugerira tradicionalni pogled, da su se one razvile iz paleognata. No, ovaj pogled na sistematiku ptica prema kojem se prvo razdvajanje ptica odvilo upravo između ove dvije skupine, dovode u pitanje novija istraživanja mitohondrijskog DNK. Rezultati sugeriraju, da su se vrapčarke prve odvojile od svih drugih ptica, još u vrijeme rane krede, prije oko 110 milijuna godina. Ovaj pogled otvara pretpostavku, da su svojstva neognata prvobitna, dok su svojstva nepca paleognata vjerojatno neotenija, zadržavanje osobine mlade životinje i u odrasloj fazi. To bi značilo, da su paleognati samo skupina u okviru neognata, a da neognata nisu zapravo monofilijska skupina, ne okupljaju sve potomke istih zajedničkih predaka.
Karakteristika ptica letačica koje ih čine dobrim letačima je tijelo obraslo perjem, dobro razvijenim krila, pneumatične šupljikave kosti i snažno razvijena prsna kost s istaknutim grebenom (carina; otuda i carinatae. Lubanja letačica je neognatna.
Najsporija recentna letačica je američka šljuka (Scolopax minor), koja leti brzinom od samo 8 km/h (2,2 m/s), dok je najbrža sivi sokol (Falco peregrinus), najveća zabilježena brzina je 389 km/h.
Neognath (Neognathae) adalah burung-burung dalam subkelas Neornithe dari kelas Aves. Neognathae mencakup hampir semua burung yang masih ada, kecuali takson saudaranya (Palaeognathae), yang meliputi tinamus dan ratite yang tidak dapat terbang.
Ada sekitar 10.000 spesies neognath. Sejak akhir periode kapur (kretaseus), periode asal fosil tertua yang pernah diketahui, mereka telah mengalami divergensi adaptif yang menghasilkan keragaman bentuk, fungsi, dan perilaku seperti yang terlihat saat ini. Seperti ordo Passeriformes (burung pengicau), klad terbesar dari vertebrata darat, meliputi sekitar 60% burung yang ada saat ini dan itu berarti lebih dari dua kali jumlah spesies rodentia dan sekitar lima kali jumlah spesies Chiroptera (kelelawar), yang merupakan klad mamalia terbesar. Ada juga beberapa ordo yang sangat kecil, biasanya burung-burung yang hubungan kekerabatannya sangat tidak jelas, seperti hoatzin yang membingungkan.
Neognath memiliki metakarpus yang menyatu, sebuah jari ketiga yang memanjang, dan tulang punggung sebanyak 13 atau kurang. Mereka berbeda dari Palaeognathae dalam struktur rahang.
Neognathae memiliki peringkat taksonomi yang panjang sebagai sebuah superordo dan tidak lagi terbagi. Ada upaya-upaya untuk membagi klasifikasi lagi, seperti yang dilakukan oleh Charles Lucien Bonaparte dalam karyanya Conspectus, tetapi tidak pernah diterima oleh mayoritas signifikan ornitologis. Hingga 1980-an, secara umum Aves memiliki sedikit subdivisi, bahkan lebih sedikit yang baik secara filogenesis. Sejak saat itu, ketersediaan sejumlah besar data baru dari fosil (khususnya burung-burung Enantiornithes dan burung-burung dari zaman Mesozoikum) dan urutan molekuler (DNA dan protein) memungkinkan para ilmuwan untuk memperbaiki klasifikasinya. Dengan kelompok baru, yaitu ordo neognath telah diverifikasi, peringkat taksonomis kelompok ini perlu diubah. Banyak peneliti kini menerapkan taksa nomenklatur filogenesi yang belum berperingkat.[1]
Neognathae, yang dapat diterima secara universal, terbagi menjadi dua garis keturunan, klad "unggas" Galloanseres dan Neoaves (kadang-kadang disebut "neognath yang lebih tinggi"). Pembagian berikutnya masih belum disepakati, tetapi beberapa garis keturunan monofiletis telah diusulkan, seperti Mirandornithes, Cypselomorphae, Metaves, dan Coronaves. Meskipun kelompok-kelompok seperti Mirandornithes dan Cypselomorphae (menyatukan beberapa ordo yang memiliki hubungan kekerabatan cukup dekat) didukung dengan kuat, hal itu tidak berlaku untuk Metaves dan Coronaves karena tidak ada bukti material saat ini, sementara bukti-bukti Mesozoikum sama sekali tidak ada meniadakan burung-burung yang seharusnya ada jika klad yang diusulkan itu nyata.[2]
Ordo-ordo disusun dalam suatu urutan yang mencboa mengikut pandangan modern mengenai filogeni neognath. Susunan ini berbeda dari taksonomi Clements dan Taksonomi Sibley-Ahlquist yang digunakan secara luas, dengan menggabungkan elemen-elemen dari keduannya yang disepakati oleh para peneliti lebih modern dan memperbarui elemen-elemen yang terbukti salah.[3]
Feduccia mendefinisikan klad Neognathia sebagai burung-burung yang mobilitas palatumnya meningkat karena modifikasi-modifikasi berikut (Feduccia 1980, 1996):
|accessdate= (bantuan)Pemeliharaan CS1: Banyak nama: authors list (link)
|accessdate= (bantuan)Pemeliharaan CS1: Banyak nama: authors list (link)
Neognath (Neognathae) adalah burung-burung dalam subkelas Neornithe dari kelas Aves. Neognathae mencakup hampir semua burung yang masih ada, kecuali takson saudaranya (Palaeognathae), yang meliputi tinamus dan ratite yang tidak dapat terbang.
Ada sekitar 10.000 spesies neognath. Sejak akhir periode kapur (kretaseus), periode asal fosil tertua yang pernah diketahui, mereka telah mengalami divergensi adaptif yang menghasilkan keragaman bentuk, fungsi, dan perilaku seperti yang terlihat saat ini. Seperti ordo Passeriformes (burung pengicau), klad terbesar dari vertebrata darat, meliputi sekitar 60% burung yang ada saat ini dan itu berarti lebih dari dua kali jumlah spesies rodentia dan sekitar lima kali jumlah spesies Chiroptera (kelelawar), yang merupakan klad mamalia terbesar. Ada juga beberapa ordo yang sangat kecil, biasanya burung-burung yang hubungan kekerabatannya sangat tidak jelas, seperti hoatzin yang membingungkan.
Neognath memiliki metakarpus yang menyatu, sebuah jari ketiga yang memanjang, dan tulang punggung sebanyak 13 atau kurang. Mereka berbeda dari Palaeognathae dalam struktur rahang.
I neognati (Neognathae Pycraft, 1900) sono un superordine di uccelli, che comprende principalmente uccelli che sanno volare (escluse eccezioni evolutive come gli Sfenisciformi).
La classificazione del Congresso Ornitologico Internazionale assegna al raggruppamento i seguenti ordini e famiglie:
Il moderno cladogramma dei Neognathae sui rapporti tra gli uccelli sulla base di Prum, RO et al. (2015)[1], con alcuni nomi di clade dopo Yury, T. et al. (2013)[2] e Kimball et al. (2013):[3]
Neognathae GalloanseraeGalliformes (galliformi e affini) 
Anseriformes (anatre e affini) 
Strisores (colibrì e affini) _white_background.jpg)
Musophagiformes (turachi)
Otidiformes (otarde)
Cuculiformes (cuculi)
Columbiformes (piccioni) 
Mesitornithiformes (monia)
Pteroclidiformes (grandule)_white_background.jpg){kind=small}
Gruiformes (ralli e gru)_(6852440498)_white_background.jpg)
Phoenicopteriformes (fenicotteri)
Podicipediformes (svassi)
Charadriiformes (gabbiani e affini)_white_background.jpg){kind=small}
Phaethontiformes (fetonti)
Eurypygiformes (airone del sole e kagu)
Aequornithes (pinguini, cicogne, aironi, pellicani, ibis)
_white_background.jpg)
Opisthocomiformes (hoatzin)
Cathartiformes (avvoltoi del Nuovo Mondo)
Accipitriformes (aquile e affini)_by_Jarkko_J%C3%A4rvinen_white_background.jpg){kind=small}
Strigiformes (gufi)_white_background.jpg)
Coliidae (uccelli topo)
CavitavesLeptosomatiformes (curol)
EucavitavesTrogoniformes (trogoni)
Bucerotiformes (bucorvi e affini)
Cariamiformes (seriema)_white_background.jpg)
Falconiformes (falchi)_white_background.jpg){kind=small}
Psittaciformes (pappagalli)9_white_background.jpg){kind=small}
Passeriformes (passeri e affini)
I neognati (Neognathae Pycraft, 1900) sono un superordine di uccelli, che comprende principalmente uccelli che sanno volare (escluse eccezioni evolutive come gli Sfenisciformi).
Neognathae sunt aves intra subclassem Neornithum classis Avium. Inter neognathas sunt paene omnes aves exstantes, quarum autem taxon sororium, Palaeognathae, ordines Tinaniformium et Palaeognatharum volatu carentium comprehendunt. Sunt paene 10 000 species neognatharum. Prima fossilia ex Cretaceo superiori agnoscuntur, sed horologia moleculares significant neognathas primo dimidio Cretacei Exientis ortas esse, abhinc annorum circa 90 milliones.[2]
Neognathae sunt aves intra subclassem Neornithum classis Avium. Inter neognathas sunt paene omnes aves exstantes, quarum autem taxon sororium, Palaeognathae, ordines Tinaniformium et Palaeognatharum volatu carentium comprehendunt. Sunt paene 10 000 species neognatharum. Prima fossilia ex Cretaceo superiori agnoscuntur, sed horologia moleculares significant neognathas primo dimidio Cretacei Exientis ortas esse, abhinc annorum circa 90 milliones.
Neognati (Neognathae) ir putnu klases (Aves) infraklase, kas apvieno divas lielas grupas — jauno putnu kladu (Neoaves) un vistu un zosu virskārtu (Galloanserae). Šajā infraklasē ir apvienota lielākā daļa mūsdienās dzīvojošo sugu, izņēmums ir salīdzinoši nelielās paleognatu infraklases (Palaeognathae) sugas.
Šajā grupā ir apmēram 10 000 putnu sugu. Senākās neognatu fosilijas pieder krīta periodam. Daudzu tūkstošu gadu laikā ir attīstījusies liela sugu dažādība ar izplatības areālu, kas aptver visu pasauli, polāros apgabalus ieskaitot.[1] Vislielākā sugu dažādība ir sastopama zvirbuļveidīgo kārtā (Passeriformes), kas apvieno 60% no visām mūsdienās dzīvojošām putnu sugām. Tā ir divas reizes lielāka sugu dažādība, salīdzinot ar grauzējiem, un piecas reizes lielāka, salīdzinot ar sikspārņiem, kas ir lielākās zīdītāju grupas. Neognatu infraklasē ir arī dažas ļoti mazas putnu grupas, piemēram, hoacīnveidīgo kārta (Opisthocomiformes), kurā ir tikai viena mūsdienās dzīvojoša suga — hoacīns (Opisthocomus hoazin).
Neognatiem ir savienoti delnas kauli (metacarpus), pagarināts trešais pirksts un 13 vai mazāk mugurkaula skriemeļu. No paleognatiem tie atšķiras ar žokļa kaulu struktūru un savienojumu, kas nav redzams.[2] Zinātniskā nosaukuma neognathae tulkojums latviski nozīmē — jaunie žokļi.[3]
Neognatu infraklase (Neognathae)[4]
Neognati (Neognathae) ir putnu klases (Aves) infraklase, kas apvieno divas lielas grupas — jauno putnu kladu (Neoaves) un vistu un zosu virskārtu (Galloanserae). Šajā infraklasē ir apvienota lielākā daļa mūsdienās dzīvojošo sugu, izņēmums ir salīdzinoši nelielās paleognatu infraklases (Palaeognathae) sugas.
De Neognathae zijn een infraklasse van de onderklasse Neornithes die het grootste deel van de nu levende vogels omvat.
Alle nu levende vogels behoren tot de onderklasse Neornithes, en deze onderklasse wordt weer verdeeld in twee infraklassen: de Neognathae en de Paleognathae.[1] De naam Neognathae verwijst naar de "nieuwe" (neo) structuur van de kaak (gnath). In de Paleognathae ("oude kaak") is de structuur van de kaak "primitiever", dat wil zeggen met reptielachtige kenmerken. Echter, hierover bestaat geen consensus.
De Neognathae omvatten bijna 10.000 soorten vogels. Vertegenwoordigers zijn bekend uit fossielen die uit het laat-Krijt dateren. Sindsdien is het een zeer vormenrijke diergroep die zich op alle mogelijke manieren heeft aangepast in gedrag, functie en vorm van de snavel en de poten. De andere infraklasse (zustergroep), de Paleognathae, is klein; hiertoe behoren alleen de stuithoenders of tinamoes — een orde van vogels die kunnen vliegen — en de loopvogels (met onder andere de struisvogels en emoes).
De Neognathae worden ook weer opgesplitst in twee superordes, de Neoaves en de Galloanserae. Die laatste groep is klein en bevat alleen de eenden, ganzen, zwanen en hoenders. De Neoaves vormen de grootste groep en daarbinnen zijn de zangvogels of Passeriformes de grootste orde. Deze orde is tevens de grootste van de gewervelde dieren op het land: zo'n 60%. Daarmee vormen de zangvogels een meer dan twee keer zo gevarieerde groep als de knaagdieren en is de groep ongeveer vijf keer zo divers als de orde van de vleermuizen en vliegende honden (Chiroptera). Laatstgenoemde twee diergroepen zijn de grootste ordes onder de zoogdieren.
Bronnen, noten en/of referentiesDe Neognathae zijn een infraklasse van de onderklasse Neornithes die het grootste deel van de nu levende vogels omvat.
Neognathae er fuglar av underklassen Neornithes i klassen Aves. Neognathae femnar om praktisk talt alle nolevande moderne fuglar. Nolevande artar utanfor Neognathae er dei i systertaksonet Paleognathae, det vil seie struts og strutseliknande fuglar samt dei flygedyktige tinamufuglar.
Neognathae har samansmelta handflate, metacarpal, ein forlenga tredje finger, og 13 eller færre ryggvirvlar. Dei skil seg frå Paleognathae i eigenskapar som kjevestrukturen. Neognathae tyder 'ny kjeve', men ironisk nok synast det som «dei eldre» Paleognath-kjevane er blant dei få apomorfe trekk, det vil seie «meir avanserte» i Paleognathae samanlikna med Neognathae.
Det er over 10 000 artar av Neognathae. Sidan slutten av krittida, frå dei tidlegaste fossila er kjende, har dei oppnådd eit forundrande mangfald av utforming, spesielt av nebb og føter, funksjon og åtferd som vi ser i dag. Passeriformes, sporvefuglar, er den største ordenen av landvirveldyr, han inneheld rundt 60 % av nolevande fuglar. Kladen sporvefuglar har dobbelt så mykje diversitet som gnagarar og ca. fem gonger mangfaldet av ordenen flaggermus, den største ordenen av pattedyr. Samtidig finst det særs små ordenar av fuglar, vanlegvis artar med uklåre slektstilhøve til andre, som til dømes den rare hoatzin.
Neognathae er fuglar av underklassen Neornithes i klassen Aves. Neognathae femnar om praktisk talt alle nolevande moderne fuglar. Nolevande artar utanfor Neognathae er dei i systertaksonet Paleognathae, det vil seie struts og strutseliknande fuglar samt dei flygedyktige tinamufuglar.
Neognathae har samansmelta handflate, metacarpal, ein forlenga tredje finger, og 13 eller færre ryggvirvlar. Dei skil seg frå Paleognathae i eigenskapar som kjevestrukturen. Neognathae tyder 'ny kjeve', men ironisk nok synast det som «dei eldre» Paleognath-kjevane er blant dei få apomorfe trekk, det vil seie «meir avanserte» i Paleognathae samanlikna med Neognathae.
Det er over 10 000 artar av Neognathae. Sidan slutten av krittida, frå dei tidlegaste fossila er kjende, har dei oppnådd eit forundrande mangfald av utforming, spesielt av nebb og føter, funksjon og åtferd som vi ser i dag. Passeriformes, sporvefuglar, er den største ordenen av landvirveldyr, han inneheld rundt 60 % av nolevande fuglar. Kladen sporvefuglar har dobbelt så mykje diversitet som gnagarar og ca. fem gonger mangfaldet av ordenen flaggermus, den største ordenen av pattedyr. Samtidig finst det særs små ordenar av fuglar, vanlegvis artar med uklåre slektstilhøve til andre, som til dømes den rare hoatzin.
Moderne nåtidsfugler (Neognathae) består av alle andre grupper med fugler enn strutsefugler og tinamuer. Fellesnevneren hos disse artene er at de ikke har samme primitive trekk som gjør seg gjeldende hos primitive nåtidsfugler.
Neornithes separerte i to linjer for cirka 98,4 (± 5,1) millioner år siden. Den ene førte til dannelsen av Neognathae (moderne nåtidsfugler), den andre til Paleognathae (primitive nåtidsfugler).
For omkring 89,8 (± 3,5) millioner år siden separerte Neognathae i to linjer. Den ene førte til dannelsen av Neoaves (moderne fugler), den andre ledet til Galloanserae (ande- og hønsefugler).[1].[2]
Nåtidsfuglenes basale klader i etterkomertreet under er i henhold til Sibley & Ahlquist (1990)[3]. Inndelingen støttes i hovedtrekk av nyere forskning med genom, jfr. Jarvis et al. (2014). Det er imidlertid uklart om Tinamidae (tinamufamilien) og flere andre familier skal inkluderes i selvstendige ordener under Paleognathae (primitive nåtidsfugler) eller som familier under Struthioniformes (strutsefugler). Det siste støttes av HBW Alive.
Aves/Neornithes Palaeognathae(Tinamiformes?)
Kladogrammet under er i henhold til Jarvis m.fl. (2014)[4], med noen kladenavn etter Yury m.fl. (2013).[5]
NeognathaeGalloanserae (ande- og hønsefugler)
Mirandornithes (flamingoer og lappedykkere)
Cypselomorphae (seilere og kolibrier, uglesvaler, og nattravnfugler)
Charadriiformes (vade-, måse- og alkefugler)
Aequornithes (lommer, pingviner og stormfugler, storkefugler, sulefugler, og pelikanfugler)
Eurypygiformes (kaguer og solrikse)
Phaethontiformes (tropikfugler)
Bucerotiformes (hornfugler, hærfugler og kakelarer)
Psittaciformes (papegøyefugler)
De nålevende fuglenes innbyrdes inndeling regnes ikke som endelig klarlagt, selv om det hersker enighet om de basale forgreningene i fuglenes stamtre. Inndelingen under følger HBW Alive og er i henhold til del Hoyo et al. (2016).[6]
Tinamufugler (Tinamiformes) regnes ikke som en selvstendig orden, men inngår som en familie under strutsefugler (Struthioniformes). Seilerfugler (Apodiformes) regnes ikke som en selvstendig orden, men inngår som en familie under nattravner (Caprimulgiformes). Mer enn halvparten av alle fugler hører til spurvefuglene.
Moderne nåtidsfugler (Neognathae) består av alle andre grupper med fugler enn strutsefugler og tinamuer. Fellesnevneren hos disse artene er at de ikke har samme primitive trekk som gjør seg gjeldende hos primitive nåtidsfugler.
Multimedia w Wikimedia Commons Ptaki neognatyczne, neognatyczne (Neognathae) – grupa ptaków w randze infragromady wyróżniona na podstawie budowy podniebienia. Charakteryzują się ruchomym podniebieniem i częściową redukcją niektórych kości. Należy do nich większość współczesnych ptaków. Po raz pierwszy neognatyczne pojawiły się 66 mln lat temu, w późnej kredzie.
Do infragromady należą następujące rzędy[1]:
Ptaki neognatyczne, neognatyczne (Neognathae) – grupa ptaków w randze infragromady wyróżniona na podstawie budowy podniebienia. Charakteryzują się ruchomym podniebieniem i częściową redukcją niektórych kości. Należy do nich większość współczesnych ptaków. Po raz pierwszy neognatyczne pojawiły się 66 mln lat temu, w późnej kredzie.
Neognatas[1] (Neognathae) são aves que possuem asas bem desenvolvidas e o osso esterno com quilha. Os estudos filogenéticos mais recentes dividem-nas em dois clados: Galloanserae e Neoaves.
Neognatas (Neognathae) são aves que possuem asas bem desenvolvidas e o osso esterno com quilha. Os estudos filogenéticos mais recentes dividem-nas em dois clados: Galloanserae e Neoaves.
Letce (Neognathae, Neognathia; Neoaves v širšom zmysle; ?Carinatae) je veľká skupina vtákov.
Majú pneumatizované kosti a hrebeň hrudnej kosti, na ktorý sa upínajú svaly potrebné na let. Predné končatiny majú premenené na krídla, zadné končatiny sú rôzne – v závislosti od spôsobu života a prostredia. O mláďatá sa zvyčajne starajú obidvaja rodičia alebo skôr samica, mláďatá bývajú častejšie nekŕmivé. U všetkých letcov sú známe hlasové prejavy a veľa z nich žije v kolóniách.
Prví zástupcovia sa objavili už v spodnej kriede, ďalšie rady sa objavovali od vrchnej kriedy do začiatku treťohôr.
Systematika letcov, presnejšie Neoaves v užšom zmysle, je mimoriadne sporná a v súčasnosti sa situácia dokonca z roka na rok s príchodom stále nových vzájomne si úplne protirečiacich štúdií ešte zhoršuje. Na úrovni radov a vyššie v súčasnoti pre väčšinu systému neexistuje ani náznak nejakého konsenzu. V 90. rokoch 20. storočia sa zdalo, že konsenz prinesie tzv. Sibleyho-Ahlquistova taxonómia (pozri nižšie), ktorú možno často nájsť na internete, ale ďalšie štúdie jej výsledky z veľkej časti popierajú a navyše aj spoľahlivosť technického postupu pri tejto taxonómii je sporná.
Z tohto dôvodu bol zvolený prístup uvedenia len radov a nižšie nasledujú varianty ich zoskupení (nadpis Poznámky – Zoskupenia radov) a ukážky niektorých systémov.
Nasleduje zoznam rôznych alternatívnych zoskupení radov, inak definovaných radov, iných radov a podobne v rôznych systémoch, ktoré nie sú zahrnuté v vyššie uvedenej systematike (pretože si všetky protirečia). Tento zoznam definuje len pojmy, ktoré nie sú už definované vyššie v systematike a odkazuje len na pojmy tak ako sú definované vo vyššie uvedenom systéme alebo definované v inom riadku tohto zoznamu. Názvy sú v latinčine.
Od roku 2004 ((pdf)) existuje – zatiaľ nie všeobecne akceptovaný – návrh rozdeliť Neoaves v užšom zmysle na tieto dve základné skupiny:
Na porovnanie nasleduje dnes už prekonaný systém podľa Sibleyho, čiastočne populárny v 90. rokoch 20. storočia. Definície (vyšších) taxonomických jednotiek podľa tohto systému sú buď zhodné so systematikou používanou v tejto wikipédii (pozri vyššie) alebo ak sú odlišné, sú uvedené vyššie pod „Zoskupenia radov“ alebo v poznámkach k článkom v jednotlivých radoch.
Uvedený je len systém pre Neoaves, systém pre Galloanserae sa veľmi neodlišuje od vyššie uvedeného. Všetky názvy sú v latinčine.
Letce (Neognathae, Neognathia; Neoaves v širšom zmysle; ?Carinatae) je veľká skupina vtákov.
Neognata fåglar, vetenskapligt namn Neognathae, är en infraklass som omfattar nästan alla idag förekommande fåglar. Den andra infraklassen, paleognata fåglar (Paleognathae), omfattar endast strutsfåglarna och stubbstjärthönsen. Neognathae delas upp i de två överordningarna Galloanserae och Neoaves.
Idag finns det nästan 10 000 olika arter med neognata fåglar. De äldsta kända fossilen av denna grupp härstammar ifrån sen krita. Majoriteten av den neognata gruppen består av tättingar (Passeriformes). De neognata fåglarna har sammanvuxna mellanhandsben, ett förlängt tredje finger, och 13 eller färre ryggkotor. En skillnad mellan neognata och palaeognata fåglar är utformningen av käkbenet.
Denna fågelrelaterade artikel saknar väsentlig information. Du kan hjälpa till genom att tillföra sådan.
Neognata fåglar, vetenskapligt namn Neognathae, är en infraklass som omfattar nästan alla idag förekommande fåglar. Den andra infraklassen, paleognata fåglar (Paleognathae), omfattar endast strutsfåglarna och stubbstjärthönsen. Neognathae delas upp i de två överordningarna Galloanserae och Neoaves.
Idag finns det nästan 10 000 olika arter med neognata fåglar. De äldsta kända fossilen av denna grupp härstammar ifrån sen krita. Majoriteten av den neognata gruppen består av tättingar (Passeriformes). De neognata fåglarna har sammanvuxna mellanhandsben, ett förlängt tredje finger, och 13 eller färre ryggkotor. En skillnad mellan neognata och palaeognata fåglar är utformningen av käkbenet.
Denna fågelrelaterade artikel saknar väsentlig information. Du kan hjälpa till genom att tillföra sådan.
Uçucu kuşlar (Neognathae) kuşlar sınıfının iki alt sınıfından birisidir. Uçucu kuşların yaklaşık 10.000 türü vardır. Son Kretase'den beri fosilleri bilinmektedir.
Vikiproje:Hayvanlar/Sınıflandırma/Kuşlar
Kuşlar ile ilgili bu madde bir taslaktır. Madde içeriğini geliştirerek Vikipedi'ye katkıda bulunabilirsiniz. Uçucu kuşlar (Neognathae) kuşlar sınıfının iki alt sınıfından birisidir. Uçucu kuşların yaklaşık 10.000 türü vardır. Son Kretase'den beri fosilleri bilinmektedir.
Кілегру́ді (Neognathae) — надряд птахів, що охоплює близько 9 тисяч видів — переважну більшість сучасних птахів. Протиставляється надряду безкільових (Paleognathae).
Головною особливістю, що відрізняє кілегрудих птахів від безкілевих — це структура піднебіння. Крім цього особливих характеристик не існує: кілегруді включають як літаючих, так і нелітаючих птахів, наприклад пінгвінів. Найбільшим представником кілегрудих є кондор довжиною до 1,3 метра і розмахом крил до 3,2 метра.
Перші пантеологічні знахідки, що містять кілегрудих, датуються Крейдяним періодом, близько 70 мільйонів років тому. Згідно з деякими теоріями, кілегруді походять від безкільових і є їх подальшим еволюційним розвитком. Інші ж теорії стверджують, що кілегруді існували раніше безкілевих, і що останні — лише підгрупа, у якої заблоковані деякі гени кілегрудих.
Це незавершена стаття з орнітології.
Cận lớp Chim hàm mới (danh pháp khoa học: Neognathae) là những loài chim thuộc phân lớp Neornithes của lớp Chim. Neognathae gồm tất cả những loài chim còn sinh tồn; ngoại trừ nhóm thuộc phân lớp cùng bậc của nó là Palaeognathae, chỉ bao gồm đà điểu và Tinamidae không bay.
Phát sinh chủng loài của Neognathae tại đây vẽ theo Jarvis E.D. et al. (2014)[1] với một số tên nhánh lấy theo Yury T. et al. (2013).[2]
Neognathae
Galloanserae (gà, vịt và đồng minh)
Columbea
Mirandornithes (hồng hạc và chim lặn)
Columbiformes (bồ câu)
Mesitornithiformes (mesite)
Pteroclidiformes (gà cát)_white_background.jpg){kind=small}
Cypselomorphae
Apodiformes (chim ruồi, yến)_white_background.jpg)
Caprimulgiformes (cú muỗi)
Cuculiformes (cu cu)
Otidiformes (ô tác)
Musophagiformes (turaco)
Opisthocomiformes (hoatzin)
Gruiformes (sếu, gà nước)_(6852440498)_white_background.jpg)
Charadriiformes (choi choi, giẽ, mòng biển)_white_background.jpg){kind=small}
Aequornithes (chim lặn gavia, cánh cụt, diệc, bồ nông, cò, vạc v.v.)
_white_background.jpg)
Phaethontiformes (chim nhiệt đới)
Eurypygiformes (vạc ngày, kagu)
Afroaves
Accipitrimorphae
Cathartiformes (kền kền Tân thế) 
Accipitriformes (ưng, diều, đại bàng) 
_by_Jarkko_J%C3%A4rvinen_white_background.jpg){kind=small}
Strigiformes (cú)_white_background.jpg)
Coliiformes (chim chuột)
Leptosomatiformes (sả cu cu)
Trogoniformes (nuốc)
Bucerotiformes (hồng hoàng, cao cát và đồng minh)
Coraciiformes (sả) _white_background.jpg){kind=small}
Piciformes (gõ kiến) 
Cariamiformes (chim mào bắt rắn, chim khủng bố v.v.)_white_background.jpg)
Falconiformes (cắt)_white_background.jpg){kind=small}
Psittaciformes (vẹt)9_white_background.jpg){kind=small}
Passeriformes (sẻ, chích, khướu, oanh và đồng minh)
Cận lớp Chim hàm mới (danh pháp khoa học: Neognathae) là những loài chim thuộc phân lớp Neornithes của lớp Chim. Neognathae gồm tất cả những loài chim còn sinh tồn; ngoại trừ nhóm thuộc phân lớp cùng bậc của nó là Palaeognathae, chỉ bao gồm đà điểu và Tinamidae không bay.
Neognathae
Новонёбные (лат. Neognathae, от др.-греч. νέος — новый, др.-греч. γνάθος — челюсть) — клада птиц, охватывающая более 9000 видов и подавляющее большинство современных птиц, которой придают ранг ниже подкласса, от инфракласса до надотряда. Противопоставлена кладе бескилевых (Paleognathae).
Главной особенностью, отличающей новонёбных птиц от бескилевых, является структура нёба. Помимо этого, особых характеристик не существует: новонёбные включают как летающих, так и нелетающих птиц, например, пингвинов. Наиболее крупным представителем новонёбных является кондор величиной до 1,3 метра и с размахом крыльев до 3,2 метра.
Первые ископаемые, содержащие новонёбных, датируются меловым периодом около 70 миллионов лет назад. По некоторым теориям, новонёбные произошли от бескилевых и являются их дальнейшим эволюционным развитием. Другие же теории утверждают, что новонёбные существовали раньше бескилевых, и что последние всего лишь подгруппа, у которой заблокированы некоторые гены новонёбных.
Согласно данным Международного союза орнитологов, на октябрь 2018 года таксон разделяют на 35 отрядов[1]:
Отряд американских грифов (Cathartiformes), выделяемый многими современными систематиками, Международным союзом орнитологов не признаётся, семейство американских грифов (Cathartidae) включено в отряд ястребообразных[1].
Семейство Pelagornithidae, не относящееся к какому-либо отряду[2] — группа ископаемых больших морских птиц, остатки которых были найдены по всему миру, начиная с позднего палеоцена и заканчивая плейстоценом.
Новонёбные (лат. Neognathae, от др.-греч. νέος — новый, др.-греч. γνάθος — челюсть) — клада птиц, охватывающая более 9000 видов и подавляющее большинство современных птиц, которой придают ранг ниже подкласса, от инфракласса до надотряда. Противопоставлена кладе бескилевых (Paleognathae).
Главной особенностью, отличающей новонёбных птиц от бескилевых, является структура нёба. Помимо этого, особых характеристик не существует: новонёбные включают как летающих, так и нелетающих птиц, например, пингвинов. Наиболее крупным представителем новонёбных является кондор величиной до 1,3 метра и с размахом крыльев до 3,2 метра.
Первые ископаемые, содержащие новонёбных, датируются меловым периодом около 70 миллионов лет назад. По некоторым теориям, новонёбные произошли от бескилевых и являются их дальнейшим эволюционным развитием. Другие же теории утверждают, что новонёбные существовали раньше бескилевых, и что последние всего лишь подгруппа, у которой заблокированы некоторые гены новонёбных.
今顎類（学名：Neognathae），亦作新顎類，是鳥綱之下的一個支序。本支序原為總目或下綱級分類，具有充氣性的骨骼，龍骨突發達，左右鎖骨下端癒合，稱之為叉骨，尾綜骨發達。體表有羽區跟裸區的差別，正羽發達，形成羽片。翼有發達的飛羽，善飛翔，大多兩性或是雌性孵化，雄鳥一般不具外交配器官。雛鳥為早成或是晚成熟鳥。世界性分布，世界現存的鳥類大多屬於本總目。
鸡形目 Galliformes
雁形目 Anseriformes 
夜鹰总目 Cypselomorphae_white_background.jpg){kind=small}
蕉鹃目 Musophagiformes
鸨形目 Otidiformes
鹃形目 Cuculiformes
鸽形目 Columbiformes
拟鹑目 Mesitornithiformes
沙鸡目 Pteroclidiformes_white_background.jpg){kind=small}
鹤形目 Gruiformes_(6852440498)_white_background.jpg){kind=small}
火烈鸟目 Phoenicopteriformes
鸊鷉目 Podicipediformes
鸻形目 Charadriiformes_white_background.jpg){kind=small}
鹲形目 Phaethontiformes
日鳽目 Eurypygiformes
水鸟类 Aequornithes
_white_background.jpg){kind=small}
麝雉目 Opisthocomiformes
美洲鹫目 Cathartiformes
鹰形目 Accipitriformes_by_Jarkko_J%C3%A4rvinen_white_background.jpg){kind=small}
鸮形目 Strigiformes_white_background.jpg){kind=small}
鼠鸟目 Coliiformes
真穴鸟类 Eucavitaves鵑鴗目 Leptosomatiformes
穴鸟类 Cavitaves咬鹃目 Trogoniformes
犀鸟目 Bucerotiformes
佛法僧目 Coraciiformes_white_background.jpg){kind=small}
鴷形目 Piciformes
叫鶴目 Cariamiformes_white_background.jpg){kind=small}
隼形目 Falconiformes_white_background.jpg){kind=small}
鹦形目 Psittaciformes9_white_background.jpg){kind=small}
雀形目 Passeriformes
今顎類（学名：Neognathae），亦作新顎類，是鳥綱之下的一個支序。本支序原為總目或下綱級分類，具有充氣性的骨骼，龍骨突發達，左右鎖骨下端癒合，稱之為叉骨，尾綜骨發達。體表有羽區跟裸區的差別，正羽發達，形成羽片。翼有發達的飛羽，善飛翔，大多兩性或是雌性孵化，雄鳥一般不具外交配器官。雛鳥為早成或是晚成熟鳥。世界性分布，世界現存的鳥類大多屬於本總目。
分類 界 : 動物界 Animalia 門 : 脊索動物門 Chordata 亜門 : 脊椎動物亜門 Vertebrata 綱 : 鳥綱 Aves 亜綱 : 真鳥亜綱 Ornithurae 下綱 : 新鳥下綱 Neornithes 上目 : 新顎上目 Neognathae 学名 Neognathae Pycraft, 1900 シノニム Neoaves sensu Sibley et al. 1990
下位系統新顎類 (Neognathae) は、鳥類分類の1グループである。階級は新顎上目とすることが多い。新口蓋上目とも訳す[1]。
現生鳥類を含む系統である新鳥類は、原始的な古顎類と進化的な新顎類に大きく分かれる。古顎類にはダチョウなど地上性・半地上性の数科約50種が含まれるだけであり、現生鳥類のほとんど、種数にして約99.5%は新顎類である。
新顎類は古顎類と姉妹群である。新顎類と古顎類は、新生代の初期に分岐したとみられる。
新顎類には35の目（目は分類によって若干変わるが、ここでは分子系統の結果を受けて修正された目で扱う[2]）が属する。それらは、キジカモ類 Galloanserae と Neoaves に分かれる。キジカモ類にはキジ目とカモ目の2目、Neoaves にはその他の33目が含まれる。
目レベルまでの系統は完全には解けていないが、以下のような系統に分類群が提案されている（ただし landbird は正式な分類群ではない）。これらの系統は、レトロポゾンによる確実な系統か[3]、近年の複数の研究（Hackett 2008[4]; Mayr 2011[5]）で支持されている系統である。キジカモ類とアマツバメヨタカ類以外は、分子系統により新たに判明した系統である。
キジカモ類 Galloanserae キジ目 Galliformes、カモ目 Anseriformes Neoaves ネッタイチョウ目 Phaethontiformes、サケイ目 Pteroclidiformes、クイナモドキ目 Mesitornithidae、ハト目 Columbiformes、ジャノメドリ目 Eurypygiformes、ツメバケイ目 Opisthocomiformes、ノガン目 Otidiformes、カッコウ目 Cuculiformes、ツル目 Gruiformes、エボシドリ目 Musophagiformes、チドリ目 Charadiiformes Mirandornithes[6] カイツブリ目 Podicipediformes、フラミンゴ目 Phoenicopteriformes Strisores[5] ヨタカ目 Caprimulgiformes、アマツバメ目 Apodiformes Aequornithes[5] アビ目 Gaviiformes、ペンギン目 Sphenisciformes、ミズナギドリ目 Procellariiformes、コウノトリ目 Ciconiiformes、ペリカン目 Pelecaniformes、カツオドリ目 Suliformes landbirds ノガンモドキ目 Cariamiformes、タカ目 Falconiformes、フクロウ目 Strigiformes、ネズミドリ目 Coliiformes、オオブッポウソウ目 Leptosomatiformes、キヌバネドリ目 Trogoniformes Picocoraciae[5] サイチョウ目 Bucerotiformes、キツツキ目 Piciformes、ブッポウソウ目 Coraciiformes Eufalconimorphae[3] ハヤブサ目 Falconiformes Psittacopasserae[3] オウム目 Psittaciformes、スズメ目 Passeriformesただし、これらの系統の間の関係は確定していない。
やや受け入れられている説として、Ericson (2006)[7]やEricson (2008)[8]により、Neoaves は、全現生鳥類の約10%の種を含む Metaves と、約85%の種を含む Coronaves に分けられ、Metaves を2つ、Coronaves を3–4つ程度の大きな系統に分けられた。この系統は Hackett (2008)[4]でも弱くではあるが、ほぼ（ツメバケイ目の位置を除き）支持された。次の系統樹の lineage 1～6 は、Ericson (2008) による仮の系統名である。
Mirandornithes（カイツブリ目、フラミンゴ目）、ネッタイチョウ目、サケイ目、クイナモドキ目、ハト目、ジャノメドリ目
ノガンモドキ目、Eufalconimorphae（ハヤブサ目、オウム目、スズメ目）
タカ目、フクロウ目、ネズミドリ目、オオブッポウソウ目、キヌバネドリ目、Picocoraciae（サイチョウ目、キツツキ目、ブッポウソウ目）
ノガン目、カッコウ目、ツル目、エボシドリ目、Aequornithes（アビ目、ペンギン目、ミズナギドリ目、コウノトリ目、ペリカン目）
しかしこれらの系統には異論もある。Mayr (2011)[5]は、Metaves と Coronaves を支持する遺伝子がβフィブリノゲンのみであること、ツメバケイ目の系統位置が定まらないことから、これらの系統を否定した。彼は Noaves 内に5つ（新顎類内に6つ）の系統を認めた。これらを Ericson の系統名で表すと次のようになる。
landbirds (lineage 1 + 2)。
lineage 5（他の系統に含まれるかもしれない）
lineage 3 + 4 と、lineage 6 のうち次の2系統以外（この系統の単系統性は不確実）
ジャノメドリ目（他の系統に含まれるかもしれない）
ハト目、サケイ目（他の系統に含まれるかもしれない）
現生鳥類が古顎類と新顎類の2つに分かれることを指摘しそれぞれに命名したのは W. P. Pycraft (1900)[9]である。
Bock (1982) は、新顎類のうちペンギン目を、その独自性から、新顎類から分離しペンギン上目 Impennes とした。しかし分子系統からは、ペンギン目は新顎類の内部系統 Aequornithes の一員であり、ペンギン上目は否定される。
1981年、Cracraft が、キジ目とカモ目が単系統をなすことを示した。そのことは分子系統でも確認され、Sibley et al. (1988)[10]は新顎類をキジカモ類 Galloanserae と Neoaves に分けた。ただし、彼らが得た系統は ((古顎類 + キジカモ類) + Neoaves) であり、新顎類は単系統ではないと考え分類群として認めなかった。
Sibley et al. (1990) では、現在知られている系統と同じ (古顎類 + (キジカモ類 + Neoaves)) という系統が得られた。それに応じ分類も修正され、キジカモ類は Neoaves 内に移された。したがって、この Neoaves は新顎類と同じものである。日本語では定訳はなく、新顎下綱（彼らの分類では下綱に位置する）と呼ばれる。ただし現在、Neoaves という名は、Sibley et al. (1988) での「キジカモ類以外の新顎類」の意味で使われる。
Sibley et al. (1990) は、新顎類を6つの小綱に分けた。そのうち1つはキジカモ小綱だが、残りの5小綱を合わせた群、つまり現在の Neoaves に彼らは分類群を与えなかった。これらの分類は実際の系統を反映しておらず、複数の目からなるブッポウソウ小綱やスズメ小綱は単系統ではなかった。
小綱 上目 目 現在の分類 キジカモ小綱新顎類 (Neognathae) は、鳥類分類の1グループである。階級は新顎上目とすることが多い。新口蓋上目とも訳す。
現生鳥類を含む系統である新鳥類は、原始的な古顎類と進化的な新顎類に大きく分かれる。古顎類にはダチョウなど地上性・半地上性の数科約50種が含まれるだけであり、現生鳥類のほとんど、種数にして約99.5%は新顎類である。
신악류(新顎類) 또는 신악조류(新顎鳥類, Neognathae)는 현존하는 조류 분류군의 하나이다. 현존하는 고악류 분류군과 함께 신조아강을 형성한다. 약 10,000여 종을 포함하고 있다.
2020년 쿨(Kuhl) 등의 연구에 의한 조류의 계통 분류이다.[1]
조류 신악류 닭기러기류
_white_background.jpg){kind=small}
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 
