Šafran siaty (pers. za'farán زعفران, "buď žltý"; vedecký názov Crocus sativus) je rastlina z čelade kosatcovité (Iridaceae). Na jeseň má fialové kvety, z čneliek kvetu sa získava rovnomenná korenina šafrán, ktorá patrí medzi najdrahšie koreniny sveta. Pestuje sa hlavne v Iráne a v oblasti Stredozemného mora. Šafran sa používal aj ako farbivo, napríklad na imitáciu zlatých nápisov. Je vysoký 8-30 cm.
V gréckej mytológii sa v povesti spomína, že Zeus spával na posteli zo šafranu. Už Feničania používali šafran ako koreninu a liečivo. Šafran spoznali pravdepodobne od Indov. Aj za čias antiky bol šafran luxusným tovarom a za jeho falšovanie alebo nesprávne miešanie boli vysoké pokuty. Bohatí Rimania zvykli posýpať v svadobnú noc posteľ šafranovými bliznami. V mnohých kultúrach bolo zvykom farbiť svadobný závoj na žlto práve šafranom.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Safran na nemeckej Wikipédii.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šafran siaty
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Šafran siaty
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. 
Tento článok týkajúci sa gastronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. Šafran siaty (pers. za'farán زعفران, "buď žltý"; vedecký názov Crocus sativus) je rastlina z čelade kosatcovité (Iridaceae). Na jeseň má fialové kvety, z čneliek kvetu sa získava rovnomenná korenina šafrán, ktorá patrí medzi najdrahšie koreniny sveta. Pestuje sa hlavne v Iráne a v oblasti Stredozemného mora. Šafran sa používal aj ako farbivo, napríklad na imitáciu zlatých nápisov. Je vysoký 8-30 cm.
