Oxyurida este un ordin de viermi nematozi, din clasa Secernentea, care cuprinde numai specii parazite ale animalelor nevertebrate și vertebrate, inclusiv a omului. Speciile parazite ale vertebratelor (familia Oxyuridae, Pharyngodonidae și Heteroxynematidae) trăiesc în colon, cecum sau rect. Speciile parazite ale insectelor (familia Thelastomatidae) trăiesc în intestin sau în tuburile lui Malpighi. La om parazitează două specii de oxiuri: Enterobius vermicularis și Enterobius gregorii [1][2][3][4].
Sunt viermi mici, de obicei transparenți, meromiariani, cu extremitate posterioară ascuțită. Corpul este scurt și robust. Au un faringe oxiuroid (= bulboid), care este prevăzut cu un bulb esofagian posterior caracteristic. Masculii au număr redus de papile caudale și de obicei un singur spicul. Femelele depun ouă mari embrionate adesea aplatizate pe o parte (de exemplu la Oxyuris). Sunt monoxeni (ciclu de dezvoltare are loc numai într-o singură gazdă).
Oxyurida este un ordin de viermi nematozi, din clasa Secernentea, care cuprinde numai specii parazite ale animalelor nevertebrate și vertebrate, inclusiv a omului. Speciile parazite ale vertebratelor (familia Oxyuridae, Pharyngodonidae și Heteroxynematidae) trăiesc în colon, cecum sau rect. Speciile parazite ale insectelor (familia Thelastomatidae) trăiesc în intestin sau în tuburile lui Malpighi. La om parazitează două specii de oxiuri: Enterobius vermicularis și Enterobius gregorii .
Sunt viermi mici, de obicei transparenți, meromiariani, cu extremitate posterioară ascuțită. Corpul este scurt și robust. Au un faringe oxiuroid (= bulboid), care este prevăzut cu un bulb esofagian posterior caracteristic. Masculii au număr redus de papile caudale și de obicei un singur spicul. Femelele depun ouă mari embrionate adesea aplatizate pe o parte (de exemplu la Oxyuris). Sunt monoxeni (ciclu de dezvoltare are loc numai într-o singură gazdă).
Mrle (Oxyurida) sú rad hlístovcov. Sú to parazity stavovcov, menej hmyzu. Vývin prebieha bez medzihostiteľa aj bez migrácie juvenilných štádií telom hostiteľa. Hltan je vzadu rozšírený v bulbus.
Medzi zástupcov patrí napr. mrľa ľudská (Enterobius vermicularis), dlhá asi 12 mm. Parazituje v hrubom čreve človeka, najmä detí. Samička vylieza v noci klásť vajíčka do okolia konečníka. Nákaza sa pozná tak, že deti sa škrabú, pri tom sa im nepatrné vajíčka dostávajú pod nechty a pod., pri hre dochádza opäť k samonákaze alebo k nákaze kamaráta (súrodenca). Slabý výskyt sa často ani nezistí, pri hromadnej nákaze sa môžu dostaviť anemické príznaky. Prevenciou je dodržovanie hygieny. V čreve koní parazituje mrľa konská (Oxyuris equi), ktorá je dlhá asi 150 mm. Pri hromadnom výskyte majú zvieratá črevné katary a hnačky, sú nepokojné a trú si oblasť konečníka o okolité predmety, čím zamorujú okolie vajíčkami. V čreve hydiny i divo žijúcich hrabavcov žije mrľa slepačia (Heterakis gallinae), dlhá asi 10 mm. Spôsobuje tráviace ťažkosti, zníženie znášky vajec a celkové oslabenie organizmu.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mrle
Mrle (Oxyurida) sú rad hlístovcov. Sú to parazity stavovcov, menej hmyzu. Vývin prebieha bez medzihostiteľa aj bez migrácie juvenilných štádií telom hostiteľa. Hltan je vzadu rozšírený v bulbus.
Medzi zástupcov patrí napr. mrľa ľudská (Enterobius vermicularis), dlhá asi 12 mm. Parazituje v hrubom čreve človeka, najmä detí. Samička vylieza v noci klásť vajíčka do okolia konečníka. Nákaza sa pozná tak, že deti sa škrabú, pri tom sa im nepatrné vajíčka dostávajú pod nechty a pod., pri hre dochádza opäť k samonákaze alebo k nákaze kamaráta (súrodenca). Slabý výskyt sa často ani nezistí, pri hromadnej nákaze sa môžu dostaviť anemické príznaky. Prevenciou je dodržovanie hygieny. V čreve koní parazituje mrľa konská (Oxyuris equi), ktorá je dlhá asi 150 mm. Pri hromadnom výskyte majú zvieratá črevné katary a hnačky, sú nepokojné a trú si oblasť konečníka o okolité predmety, čím zamorujú okolie vajíčkami. V čreve hydiny i divo žijúcich hrabavcov žije mrľa slepačia (Heterakis gallinae), dlhá asi 10 mm. Spôsobuje tráviace ťažkosti, zníženie znášky vajec a celkové oslabenie organizmu.
