Lama és un gènere de mamífers artiodàctils de la família dels camèlids. Inclou dues espècies originàries de Sud-amèrica: una de silvestre, el guanac i una de domèstica, el llama. Té una relació proper amb el gènere Vicugna, també representat per una espècie silvestre (la vicunya) i una de domèstica (l'alpaca). Una característica d'aquests camèlids és l'absència de dimorfisme sexual. Això significa que no és gaire fàcil distingir entre mascles i femelles sense examinar-ne l'aparell reproductor, car són molt similars.
Lamy, známé též jako velbloudi Jižní Ameriky, jsou zvířata z čeledi velbloudovití, která se přizpůsobila těžkému životu v Andách. V posledních 40 letech se šíří do celého světa jako chovný dobytek či zvěř chovaná v zoologických zahradách.
Český název lama odpovídá dvěma taxonomickým rodům Lama a Vicugna, česky též vikuňa. Oba rody patří do čeledi velbloudovití (Camelidae), podřádu mozolochodci (Tilopoda), řádu sudokopytníci (Artiodactyla) a třídy savci (Mammalia).
V současnosti jsou uznávány dva druhy v rodu Lama
a dva druhy v rodu Vicugna
U druhu guanako byly původně rozlišovány čtyři poddruhy, genetické studie z počátku 21. století však zredukovaly počet subspecií pouze na dvě:[1]
Druh vikuňa se rovněž člení na dvě subspecie:[2]
Všechny lamy mají 74 chromozomů, proto se mohou mezi sebou křížit. Mezidruhové křížení se nevyskytuje ve volné přírodě, dochází k němu pouze při chovu. Nejobvyklejší kříženci jsou lama krotká × alpaka, kteří se nazývají huarizo. Kříženci alpaka × vikuňa jsou nazýváni pakovikuňa a kříženci lama krotká × vikuňa jsou zváni lamovikuňa. Za nejlepší křížence se považuje pakovikuňa. Pakovikuni, které byly vypuštěny do volné přírody, nebo utekly z farem v okolí jezera Titicaca, se volně kříží a vznikají tak nové variety. Wari neboli huarizo jsou indiánskými pastýři dále rozdělovány na llamawari (tedy podobní lamě) a pacowari (podobný alpace). Oba typy spojují nežádoucí fenotypové vlastnosti. Všechny druhy se mohou mezi sebou křížit a všichni kříženci jsou neplodní.[zdroj?]
Lamy mají rakovité chodidlo, opatřené mozolovitými polštáři, které jim umožňují snadný pohyb na písčitém a hrubém terénu a strmých skalách. Kopýtko mají na konečném článku prstu. Postranní prsty zmizely. Jsou to mimochodníci, tzn. vykračují oběma pravýma/levýma nohama.
Horní pysk je rozdělen, spodní řezáky jsou velmi ostré a stále dorůstají. Utváření pysků umožňuje spásání krátkých a tvrdých travin. Mají třídílný žaludek.
Srst je velmi hustá a zajišťuje účinnou ochranu proti nízkým teplotám ve vysokých výškách. Barva srsti je přizpůsobena prostředí.
Počet červených krvinek dosahuje 14 mil. v 1 mm³ a funguje jako kompenzační mechanismus nízkého tlaku vzduchu ve vysokých výškách. I srdce je větší.
Velbloudovití pochází ze Severní Ameriky. Žili zde v pliocénu, tedy před 40 – 50 miliony lety. Před 3 miliony let se velbloudi přesunuli do Asie a lamy do Jižní Ameriky.[zdroj?]
Předkem dnešních lam je rod Pliarchenia, nalezený v Severní Americe a starý 9 – 11 milionů let. Z Pliauchenia se vyvíjí Hemiauchenia a tito se přesouvají do Jižní Ameriky na přelomu pliocénu a pleistocénu. Zhruba před 2 miliony let vznikají z Hemiauchenia guanako a vikuňa. Před 10 tisíci lety zmizeli Lamini z místa svého původu.
Hemiauchenia macrocephala je lama nalezená na Floridě. Pochází z pozdního pleistocénu. Byla dlouhonohá a měla až dva metry v kohoutku. V Kalifornii se našly její fosilní otisky nohou.
Lamy byly domestikovány Inky na pláních okolo jezera Titicaca, nebo na altiplanu Junín. Domestikace začala před 5 000 lety. Přičemž s prvními domestikačními praktikami se setkáváme před 4 800 – 4 100 lety. Avšak domestikace alpaky se neuskutečnila dříve než r. 500 př. n. l. Domestikovaní camelidi byli integrální součástí ekonomických, sociologických a náboženských aktivit předincké a incké civilizace. Inkové využívali camelidy jak domestikované, tak divoké. Tento vynikající řídící systém zmizel s příchodem španělských conquistadorů. První španělští dobyvatelé Peru potlačili nejen lid této země, nýbrž také místní camelidy. Veškerý řídící systém a techniky chovu vyvinuté Inky byly ignorovány a stáda prudce degenerovala a vbrzku hrozilo vyhynutí zvířat. V tomto stadiu si koloniální úřady uvědomily toto nebezpečí a vydaly nařízení vedoucí k ochraně zvířat. Brzo po zavedení republikánského systému byla učiněna zákonná opatření zakazující lov, využívání a export. V r. 1917 byla založena ústřední výzkumná stanice v Peru, nazvaná La Granja Modelo del Puno, a v r. 1950 další stanice La Raya ve vysokých horách. V Bolívii byl učiněn pokus ustavit podobný ústav v Oruro.
Primárním produktem, který poskytují je vlna. Jedná se především o vlnu alpak, lam krotkých a vikuň. Vlna lam je obecně považována za velmi kvalitní, přičemž vlna vikuň je považována za nejlepší na světě. Mezi alpakami má lepší vlákno plemeno Huacaya a u lam krotkých Chaku. S tímto produktem se obchoduje po celém světě a vyrábí se z něho řada textilních výrobků. Rouno se hodnotí z řady hledisek. Zejména barva, hrubost, vlnatost a z které části zvířete je, tedy z které krajiny.
Dále se využívají na maso, jehož nutriční hodnota je velmi vysoká v porovnání s ostatními druhy.
Kůže a kožešina, má velké uplatnění v kožedělném průmyslu a výrobě uměleckých a náboženských předmětů. Jako velký problém v poslední době vyvstal lov mladých guanako a vikuň pro kožky a cenné rouno. Ten se daří v poslední době potlačit.
Dalším cenným materiálem, který lamy produkují je jejich trus, který se používá jako hnojivo nebo po vysušení palivo. Lamy ho ukládají na určitém místě, kterému se pak zdaleka vyhýbají. Toho se využívá v chovatelské praxi. Trusem se natírají stromy a chrání se tak proti okusu, protože se Lamini tomuto místu zdaleka vyhnou. Navíc trus na andském Altiplanu větry vysuší a odstraní množství nadměrných pachů.
Lama se také díky své velikosti a síle používá k dopravě materiálů nebo na ní jezdí mladí domorodci. Denně je schopna ujít až několik kilometrů s nákladem kolem 40 kg. K nošení se většinou používají kastrovaní samci.
V poslední době se s chovem těchto zvířat mimo Jižní Ameriku objevují i jiná využití.Chovají se v různých chovech ať už za účelem plemenitby nebo výzkumu. Dále se objevuje ekologické hledisko, kdy při spásání porostu provádí úpravu krajiny, stejně tak jako je tomu u ovcí a koz. Zejména ve Spojených státech a Velké Británii se uplatňují v agroturistice a nahrazují místo psa domácího mazlíčka. Jelikož jsou učenlivé a přátelské učí je jejich majitelé řadě úkonů, které by pes nezvládl. V neposlední řadě se používají jako studijní materiál ve školách, přírodovědných klubech a zoologických zahradách. V nedávné době asistují i při tzv. psychoterapii.
Chov alpak a lam krotkých je důležitou ekonomickou aktivitou pro obyvatelstvo Vysokých And především Peru a Bolívie a v menší míře Argentiny, Chile a Ekvádoru. Odhaduje se, že okolo 500 000 vesnických rodin z andského regionu je závislých na chovu jihoamerických velbloudovitých nebo požívají jejich produkty.
Lamy žijí ve stádech, kde je jeden samec na 7 – 10 samic. Samice dospívají ve dvou letech, samci ve dvou a půl. Samice má dělohu se dvěma rohy. K reprodukci dochází v zimě (prosinec – únor). Doba březosti je zhruba kolem jednoho roku. K ovulaci dochází stimulací koitem, který se odehrává vleže. Vajíčko se vyvíjí v levém děložním rohu. Všechny druhy se mohou mezi sebou křížit a všichni kříženci jsou plodní. Mají 1 mládě, které se rodí ráno, nejsou žádné záznamy o narození dvojčat. Mláďata se rodí dobře vyvinutá a po 1 – 2 hodinách po porodu jsou schopna následovat matku a pít mlezivo. Lamy umí ovládat svůj čas porodu (takže k němu nedojde za nepříznivých klimatických podmínek). Je tedy nutné aby samice nebyla ve stresu a měla odpovídající výživu.
Lamy mají výrazně definovanou sociální strukturu a při vyrušení se vzrušují až do zuřivosti. Napadají se končetinami a způsobují nebezpečné rány. Podobně jako velbloudi plivají s přesností žaludeční tekutinu. Jsou velmi zvědavé a nebojácně zkoumají neznámé objekty. Během noci spí, pasou se během dne a přežvykují odpoledne a navečer. Používají zvláštní volání. Odpočívají, kálejí a spí na určitých místech, na kterých se nepasou. Také mají určitá místa, kde se válejí v prachu.
Alpaky byly v 70. letech poprvé dovezeny do Severní Ameriky. V počátcích se objevovaly neúspěchy při chovu lam, ale v současnosti se tyto neúspěchy daří překonávat a lamy se chovají po celém světě. Zejména v USA, Kanadě, Austrálii, na Novém Zélandu a v zemích EU.
Nejrozšířenějšími druhy chovanými mimo Jižní Ameriku jsou alpaka a guanako. Početné chovy alpak jsou v Německu a to zejména jako zdroj chutného masa.
Obrázky, zvuky či videa k tématu Lama ve Wikimedia Commons
Lamy, známé též jako velbloudi Jižní Ameriky, jsou zvířata z čeledi velbloudovití, která se přizpůsobila těžkému životu v Andách. V posledních 40 letech se šíří do celého světa jako chovný dobytek či zvěř chovaná v zoologických zahradách.
Die Lamas (Lama) sind eine Säugetiergattung, die zusammen mit dem Vikunja die Gattungsgruppe der Neuweltkamele (Lamini) innerhalb der Familie der Kamele (Camelidae) bildet. Lamas kommen natürlicherweise nur in Südamerika vor.
Neuweltkamele unterscheiden sich äußerlich von den Altweltkamelen durch das Fehlen eines Höckers und die geringere Größe. Die Tiere der Gattung Lama erreichen eine Kopf-Rumpf-Länge von 120 bis 220 Zentimetern und ein Gewicht von 55 bis 150 Kilogramm.
Traditionell wird die Gattung der Lamas in zwei Arten aufgeteilt:
Das Guanako stellt dabei die wildlebende Art dieser Gattung dar, während das Lama die domestizierte Form ist, deren Haltung und Züchtung bereits vor 4000 bis 5000 Jahren einsetzte. Zuvor stellte das Alpaka eine weitere Art dar, jedoch ist dies nicht mehr der Fall, da DNA-Untersuchungen ergaben, dass es nicht dem Lama, sondern dem Vikunja entstammt. Da die vier Arten der Neuweltkamele uneingeschränkt untereinander kreuzbar sind und sich die Linien immer wieder vermischt haben, lassen sich die exakten Abstammungsverhältnisse wohl nur schwer ergründen. Die beiden domestizierten Formen werden oft als eigene Arten gezählt, was sich aber, wenn man den modernen Artbegriff anwendet, kaum halten lässt. Dementsprechend fassen jüngere Systematiken alle drei Vertreter zu einer einzigen Art zusammen.
Die Lamas (Lama) sind eine Säugetiergattung, die zusammen mit dem Vikunja die Gattungsgruppe der Neuweltkamele (Lamini) innerhalb der Familie der Kamele (Camelidae) bildet. Lamas kommen natürlicherweise nur in Südamerika vor.
Neuweltkamele unterscheiden sich äußerlich von den Altweltkamelen durch das Fehlen eines Höckers und die geringere Größe. Die Tiere der Gattung Lama erreichen eine Kopf-Rumpf-Länge von 120 bis 220 Zentimetern und ein Gewicht von 55 bis 150 Kilogramm.
Traditionell wird die Gattung der Lamas in zwei Arten aufgeteilt:
Guanako (Lama guanicoe) Lama (Lama glama)Das Guanako stellt dabei die wildlebende Art dieser Gattung dar, während das Lama die domestizierte Form ist, deren Haltung und Züchtung bereits vor 4000 bis 5000 Jahren einsetzte. Zuvor stellte das Alpaka eine weitere Art dar, jedoch ist dies nicht mehr der Fall, da DNA-Untersuchungen ergaben, dass es nicht dem Lama, sondern dem Vikunja entstammt. Da die vier Arten der Neuweltkamele uneingeschränkt untereinander kreuzbar sind und sich die Linien immer wieder vermischt haben, lassen sich die exakten Abstammungsverhältnisse wohl nur schwer ergründen. Die beiden domestizierten Formen werden oft als eigene Arten gezählt, was sich aber, wenn man den modernen Artbegriff anwendet, kaum halten lässt. Dementsprechend fassen jüngere Systematiken alle drei Vertreter zu einer einzigen Art zusammen.
De lama's (wittenskiplike namme: Lama) foarmje in skaai fan 'e klasse fan 'e sûchdieren (Mammalia), it skift fan 'e evenhoevigen (Artiodactyla), it ûnderskift fan 'e ylpoatigen (Tylopoda), de boppefamylje fan 'e kamieldieren (Cameloidea), de famylje fan 'e kamieleftigen (Camelidae), de ûnderfamylje fan 'e echte kamieleftigen (Camelinae) en de tûke fan 'e lama-eftigen (Lamini).
Ta de lama's hearre twa soarten kamieleftigen út Súd-Amearika, te witten de inkeld yn it wyld foarkommende gûanako (Lama guanicoe) en de allinnich as húsdier foarkommende lama (Lama glama), dy't fan oarsprong de domestisearre foarm fan 'e gûanako is. De lama's binne nau besibbe oan 'e fikûnja's (Vicugna), it oare libbene skaai fan 'e lama-eftigen, dat de wylde fikûnja (Vicugna vicugna) en de domestisearre alpaka (Vicugna pacos) omfiemet.
Foarhinne waard tocht dat de alpaka krekt as de lama fan 'e gûanako ôfstamme, en sadwaande waard de alpaka lange tiid yn it skaai fan 'e lama's pleatst. Yn 2001 wiisde DNA-ûndersyk lykwols út dat de alpaka eins ôfstammet fan 'e fikûnja. Foarôfgeande oan 'e Spaanske ferovering fan Súd-Amearika wiene lama's en alpaka's de iennichste domestisearre evenhoevigen op dat kontinint. Se waarden holden as lêstdier, mar ek foar harren wol, fleis en hûden.
Lama's hawwe lange poaten, in lange hals en in yn ferhâlding lytseftige kop. Hoewol't iere waarnimmers harren ornaris seagen as in soarte fan langhalzich skiep, waard harren sibskip mei de kamielen al rillegau dúdlik, sadat Linnaeus harren yn 1758 by it skaai fan 'e kamielen (Camelus) yndielde. Georges Cuvier ferpleatste de lama's en fikûnja's yn 1800 nei in eigen skaai, dat fan 'e lama's (Lama), binnen de famylje fan 'e kamieleftigen. Yn 1842 makke René Lesson de fikûnja fan 'e lama's los en skoep it selsstannige skaai fan 'e fikûnja's (Vicugna).
De lama's (wittenskiplike namme: Lama) foarmje in skaai fan 'e klasse fan 'e sûchdieren (Mammalia), it skift fan 'e evenhoevigen (Artiodactyla), it ûnderskift fan 'e ylpoatigen (Tylopoda), de boppefamylje fan 'e kamieldieren (Cameloidea), de famylje fan 'e kamieleftigen (Camelidae), de ûnderfamylje fan 'e echte kamieleftigen (Camelinae) en de tûke fan 'e lama-eftigen (Lamini).
Lamae sinn eng Déieregattung aus der Famill vun de Kaméiler. Si gehéieren zesumme mat de Vikunja zur Grupp vun den Neiweltkaméiler a liewen a Südamerika.
Lamae errechen eng Längt vun 120 bis 220 Zentimeter an e Gewicht vu 55 bis 150 Kilogramm.
Den Ënnerscheed zu den Alweltkaméiler ass, dat si keen Höcker hunn. D'Aarte Lama an Alpaka stame vum Guanako of. De Guanako ass awer en Déier dat an der Fräiheet lieft, dogéint si Lama an Alpaka am Laf vun der Zäit zu Haus- an Notzdéiere ginn.
Lamae sinn eng Déieregattung aus der Famill vun de Kaméiler. Si gehéieren zesumme mat de Vikunja zur Grupp vun den Neiweltkaméiler a liewen a Südamerika.
Lamae errechen eng Längt vun 120 bis 220 Zentimeter an e Gewicht vu 55 bis 150 Kilogramm.
Den Ënnerscheed zu den Alweltkaméiler ass, dat si keen Höcker hunn. D'Aarte Lama an Alpaka stame vum Guanako of. De Guanako ass awer en Déier dat an der Fräiheet lieft, dogéint si Lama an Alpaka am Laf vun der Zäit zu Haus- an Notzdéiere ginn.
Lamalar (Lama) — tuyasimonlar oilasiga mansub oʻrkachsiz hayvonlar urugʻi. Balandligi yagʻrinidan 90—100 sm, ogʻirligi 48—PO kg . Oyoqlari in-gichka, boʻyni uzun. Koʻzlari katta. Guanako va vikunya turlari yovvoyi holda yashaydi, lama va alpaka turlari xonakilashtirilgan. Oʻsimliklar bilan oziqlanadi. Peru, Boliviya, Chili, Argentina va And togʻlarida tarqalgan. L. 2,5—3 yoshda voyaga yetadi. Boʻgʻozlik davri 11 oy. 1—2 ta bola tugʻadi. Ulov sifatida, goʻshti, juni uchun boqiladi.LAMALAR (Lama) — tuyasimonlar oilasiga mansub oʻrkachsiz hayvonlar urugʻi. Balandligi yagʻrinidan 90—100 sm, ogʻirligi 48—PO kg . Oyoqlari in-gichka, boʻyni uzun. Koʻzlari katta. Guanako va vikunya turlari yovvoyi holda yashaydi, lama va alpaka turlari xonakilashtirilgan. Oʻsimliklar bilan oziqlanadi. Peru, Boliviya, Chili, Argentina va And togʻlarida tarqalgan. L. 2,5—3 yoshda voyaga yetadi. Boʻgʻozlik davri 11 oy. 1—2 ta bola tugʻadi. Ulov sifatida, goʻshti, juni uchun boqiladi.[1]
Lamalar (Lama) — tuyasimonlar oilasiga mansub oʻrkachsiz hayvonlar urugʻi. Balandligi yagʻrinidan 90—100 sm, ogʻirligi 48—PO kg . Oyoqlari in-gichka, boʻyni uzun. Koʻzlari katta. Guanako va vikunya turlari yovvoyi holda yashaydi, lama va alpaka turlari xonakilashtirilgan. Oʻsimliklar bilan oziqlanadi. Peru, Boliviya, Chili, Argentina va And togʻlarida tarqalgan. L. 2,5—3 yoshda voyaga yetadi. Boʻgʻozlik davri 11 oy. 1—2 ta bola tugʻadi. Ulov sifatida, goʻshti, juni uchun boqiladi.LAMALAR (Lama) — tuyasimonlar oilasiga mansub oʻrkachsiz hayvonlar urugʻi. Balandligi yagʻrinidan 90—100 sm, ogʻirligi 48—PO kg . Oyoqlari in-gichka, boʻyni uzun. Koʻzlari katta. Guanako va vikunya turlari yovvoyi holda yashaydi, lama va alpaka turlari xonakilashtirilgan. Oʻsimliklar bilan oziqlanadi. Peru, Boliviya, Chili, Argentina va And togʻlarida tarqalgan. L. 2,5—3 yoshda voyaga yetadi. Boʻgʻozlik davri 11 oy. 1—2 ta bola tugʻadi. Ulov sifatida, goʻshti, juni uchun boqiladi.
Лама (лат. Lama) — Американын төөгө окшогон бир айбаны.
Лама (лат. Lama ) – Кечывалвел Америкыште тӱе-влак (Camelidae) йамагат гыч кугу янлык. Чылаже 2 еш куэ уло.
Ла́малар (лат. Lama) — дөйә һәм дөйә-викуньялар менән бер рәттән дөйәләр ғаиләлегендәге өс төрҙөң береһе. (Camelidae). Улар тик Көньяҡ Америкала ғына осрай. Улар ламалар һәм викунья-дөйәләр берлектә Яңы Донъя дөйәләренең төркөмдәрен берләштерүселәрҙән үркәстәренең булмауы һәм бәләкәй булыуҙары менән айырыла. Оҙонлоҡтары ни бары 120- нән алып 220 см-ғаса, ауырлыҡтары 55-тән алып 150 кг-ғаса.
Ырыу 2 төрҙө эсенә ала:
1553 йылда беренсе тапҡыр уның тураһында «Хроника Перу» Сьеса де Леона китабында тусуирап яҙыла һәм һүрәте бирелә[1].
Шулай уҡ ламаларҙың ҡырағай төрҙәре гуанако ла билдәле(Lama guanicoe),.Ҡулаға эйәләштерелгән төрҙәре лә бар — лама (Lama glama)..
Ҡулға эйәләштереү 5000 йыл элек үк башланған. Шулай уҡ уларҙы башҡа төрҙәр менән ҡатнаштырыу ҙар ҙа бар.
Ла́малар (лат. Lama) — дөйә һәм дөйә-викуньялар менән бер рәттән дөйәләр ғаиләлегендәге өс төрҙөң береһе. (Camelidae). Улар тик Көньяҡ Америкала ғына осрай. Улар ламалар һәм викунья-дөйәләр берлектә Яңы Донъя дөйәләренең төркөмдәрен берләштерүселәрҙән үркәстәренең булмауы һәм бәләкәй булыуҙары менән айырыла. Оҙонлоҡтары ни бары 120- нән алып 220 см-ғаса, ауырлыҡтары 55-тән алып 150 кг-ғаса.
Ырыу 2 төрҙө эсенә ала:
Гуанако (Lama guanacoe). Лама (Lama glama).
Lama is a genus containing four South American camelids, the wild guanaco and vicuña, and the domesticated llama and alpaca. Before the Spanish conquest of the Americas, llamas and alpacas were the only domesticated ungulates of the continent. They were kept not only for their value as beasts of burden, but also for their flesh, hides, and wool.
Although they were often compared to sheep by early writers, their affinity to the camel was soon perceived. They were included in the genus Camelus in the Systema Naturae of Linnaeus. In 1800, Cuvier moved the llama, alpaca, and guanaco to the genus Lama, and the vicuña to the genus Vicugna. Later, the alpaca was transferred to Vicugna; both were eventually returned to Lama by the American Society of Mammalogists in 2021.[1] These camelids are, with the two species of true camels, the sole extant representatives of a distinct section of Artiodactyla (even-toed ungulates) called Tylopoda, or "hump-footed", from the peculiar bumps on the soles of their feet. This section consists of a single family, the Camelidae, the other sections of the same great division being the Suina or pigs, the Tragulina or chevrotains, and the Pecora or true ruminants, to each of which the Tylopoda have some affinity, standing in some respects in a central position between them, sharing some characters from each, but showing special modifications not found in any of the others.
Discovery of the extinct fauna of the American continent of the Paleogene and Neogene periods, starting with the 19th-century paleontologists Leidy, Cope, and Marsh, has revealed the early history of this family. Llamas were not always confined to South America; their remains are abundant in the Pleistocene deposits of the Rocky Mountains region, and in Central America; some of these extinct forms were much larger than any now living.
None of these transitional forms has been found in Old World strata; North America was the original home of the Camelidae family. The ancestor of modern camels crossed Beringia into Eurasia and Africa about 7 million years ago, and The ancestor of the modern llamas entered South America via the Isthmus of Panama about 3 million years ago, as part of the Great American Interchange. The Old World camels were gradually driven southward into regions of Asia and Africa, perhaps by changes of climate, and having become isolated, they have undergone further special modifications. Meanwhile, the New World llamas became restricted to South America following the peopling of the Americas by Paleo-Indians and the accompanying extinction of the megafauna.
A possible variety is the hueque or chilihueque that existed in central and south-central Chile in pre-Hispanic and early colonial times. Two main hypotheses on their status among South American camelids are given: the first one suggests they are locally domesticated guanacos and the second suggests they are a variety of llamas brought from the north into south-central Chile.[2] Chilihueques became extinct in the 16th or 17th century, being replaced by European livestock.[2] The causes of its extinction are unknown.[2] According to Juan Ignacio Molina, the Dutch captain Joris van Spilbergen observed the use of chilihueques by native Mapuches of Mocha Island as plough animals in 1614.[3]
These characters apply especially to llamas. Dentition of adults:-incisors 1/3 canines 1/1, premolars 2/2, molars 3/2; total 32. In the upper jaw is a compressed, sharp, pointed laniariform incisor near the hinder edge of the premaxilla, followed in the male at least by a moderate-sized, pointed, curved true canine in the anterior part of the maxilla. The isolated canine-like premolar which follows in the camels is not present. The teeth of the molar series which are in contact with each other consist of two very small premolars (the first almost rudimentary) and three broad molars, constructed generally like those of Camelus. In the lower jaw, the three incisors are long, spatulate, and procumbent; the outer ones are the smallest. Next to these is a curved, suberect canine, followed after an interval by an isolated minute and often deciduous simple conical premolar; then a contiguous series of one premolar and three molars, which differ from those of Camelus in having a small accessory column at the anterior outer edge.
The skull generally resembles that of Camelus, the relatively larger brain cavity and orbits and less developed cranial ridges being due to its smaller size. The nasal bones are shorter and broader, and are joined by the premaxilla. Vertebrae:
Ears are rather long and pointed. No dorsal hump is present. Feet are narrow, the toes being more separated than in the camels, each having a distinct plantar pad. The tail is short, and the fur is long and woolly.
The llama and alpaca are only known in the domestic state, and are variable in size and color, being often white, black, or piebald. The wild guanaco and vicuña are of a nearly uniform light-brown colour, passing into white below. The vicuña and guanaco share an obvious family resemblance and may be difficult to tell apart at a distance. The vicuña is smaller and slenderer in its proportions, and has a shorter head than the guanaco.
The guanaco has an extensive geographical range, from the high lands of the Andean region of Ecuador and Peru to the open plains of Patagonia, and even the wooded islands of Tierra del Fuego. It constituted the principal food of the Patagonian Indians, and they use its skin for the material from which their long robes are made. It is about the size of a European red deer, and is an elegant animal with a long, slender, gracefully curved neck and slim legs. The vicuña ranges throughout the Western Andes.
Lama is a genus containing four South American camelids, the wild guanaco and vicuña, and the domesticated llama and alpaca. Before the Spanish conquest of the Americas, llamas and alpacas were the only domesticated ungulates of the continent. They were kept not only for their value as beasts of burden, but also for their flesh, hides, and wool.
Lamo (lama en Latino) estas genro de du sudamerikaj kameledoj, la sovaĝa gvanako kaj la hejma lamo. Tiu genro estas parence rilata al la genro Vicugna, de la sovaĝa vikuno kaj la hejma alpako. Unu el la karakterizoj de tiuj kamelidoj estas la manko de seksa duformismo, kio signifas, ke ne estas facile distingi inter viroj kaj inoj sen proksima analizo de ties reproduktaparato.
Antaŭ la hispana konkero de Ameriko, la ljamoj, kune kun la alpakoj, estis la nuraj hejmaj hufuloj de la kontinento, kulturitaj pro sia valoro kiel ŝarĝobesto kaj pro sia viando, felo kaj lano.
Lama es un género de mamíferos artiodáctilos de la familia Camelidae que incluye dos especies propias de América del Sur: una silvestre, el guanaco, y una doméstica, la llama.[1] Está cercanamente emparentado con el género Vicugna, igualmente representado por una especie silvestre (vicuña) y una doméstica (alpaca).
Una característica de estos camélidos es la ausencia de dimorfismo sexual. Esto significa que no es muy fácil distinguir a los machos de las hembras, sin examinar sus aparatos reproductores de cerca.
Según algunos autores el género está constituido por una especie y tres subespecies:[1][2]
Otros autores consideran dos especies distintas:[3]
El padre Bernabé Cobo, en su Historia del Nuevo Mundo, decía:
«Crio Dios a las llamas de estas zonas frías para el bien de los moradores, que sin este ganado pasaran la vida con gran dificultad, por ser tierras muy estériles, a donde no hay algodón de que vestirse, como en las tierras calientes, y haberlo de comprar de afuera para tanta gente, fuera imposible, ni hacen árboles frutales y legumbres sino muy pocas, por lo cual el dador de todos los bienes Dios Nuestro Senyor, recompensó la esterilidad de las Punas y páramos inhabitables de dichas sierras, con criar en ellas tanta cantidad de este ganado manso, que no tenía cuenta ni suma lo mucho que por todas partes había antiguamente, el cual era toda riqueza de todos los indios serranos, porque se vestían de su lana y de sus pieles hacían calzado, de manera que no traían sobre sus cuerpos más que lo que sacaban de las llamas, sustentándose de su carne y servíanle de juementos para llevar y traer sus cargas en los tajines y acarreos. Con la carne y ropa que dellos hacían, compraban y rescataban lo que les faltaba de los valles y tierras calientes como el ají, pescado, maíz, coca y fruta y lo demás que habían menester. Porque en tales tierras yungas carecían sus moradores de carne por no nacer en ellas este ganado, ni otro manso con que suplir esta falta hasta que se trajeron los ganados de España de que en todas partes hay ahora en grande abundancia.»
Lama es un género de mamíferos artiodáctilos de la familia Camelidae que incluye dos especies propias de América del Sur: una silvestre, el guanaco, y una doméstica, la llama. Está cercanamente emparentado con el género Vicugna, igualmente representado por una especie silvestre (vicuña) y una doméstica (alpaca).
Una característica de estos camélidos es la ausencia de dimorfismo sexual. Esto significa que no es muy fácil distinguir a los machos de las hembras, sin examinar sus aparatos reproductores de cerca.
See artikkel räägib loomaperekonnast; vaata ka lehekülge Lama (täpsustus) Laama on sõraliste perekond, kuhu kuulub kaks Lõuna-Ameerika kaamellast: metsik guanako (Lama guanicoe) ja kodustatud laama (Lama glama).
See perekond on lähedases suguluses metsiku vikunja ja kodustatud alpakaga vikunja perekonnast. Enne hispaanlaste jõudmist Ameerikasse olid laamad ja alpakad seal ainsad kodustatud kabiloomad. Neid ei peetud mitte ainult veoloomadena, vaid ka liha, naha ja villa pärast.
Kuigi varasemad autorid võrdlesid laamasid sageli lammastega, mõisteti varsti nende sugulust kaamelitega. Carl von Linné paigutas nad teoses "Systema naturae" kaameli (Camelus) perekonda. Aastal 1800 paigutas Georges Cuvier laama, alpaka ja guanako laama (Lama) perekonda ning vikunjad vikunja (Vicugna) perekonda. Hiljem viidi ka alpaka üle vikunja perekonda.
Need kaamellased on koos kahe kaameliliigiga sõraliste seltsis ainsad retsentsed liigid, kellel on taldadeks padjandid ehk mõhnad; nad paigutatakse mõhnjalaliste alamseltsi. Mõhnjalaliste alamseltsis on ainult üks sugukond, nimelt kaamellased.
Tertsiaaris väljasurnud loomaliikide avastamine Ameerikas on heitnud valgust laama perekonna ajaloole. Laamade levila ei ole alati piirdunud Lõuna-Ameerikaga: nende fossiile on rikkalikult Pleistotseeni setetes Kaljumäestikus ja Kesk-Ameerikas. Mõned väljasurnud laamadest olid tänapäevastest liikidest palju suuremad.
Nende üleminekuvormide fossiile pole Vanast Maailmast leitud. Põhja-Ameerika oli mõhnjalaliste algkodu.[1] Kaamellased rändasid Vanasse Maailma läbi Beringia ja Lõuna-Ameerikasse üle Panama maakitsuse Ameerika suure siserände käigus. Vana Maailma vormid taandusid arvatavasti kliimamuutuste tõttu järk-järgult lõuna poole ja nende levilad eraldusid üksteisest. Samal ajal tõi paleoindiaanlaste asumine Ameerikasse kaasa megafauna väljasuremise, mille tõttu laamad jäid alles ainult Lõuna-Ameerikasse. Guanako oli Patagoonia indiaanlaste põhitoit, tema nahka kasutati riiete valmistamiseks.
Tšiili keskosas (Zona Central ja Zona Sur) peeti Kolumbuse-eelsel ajastul ja varajasel koloniaalajal hueque'sid ehk chilihueque'sid. Ühe hüpoteesi järgi olid need kohapeal kodustatud guanakod, teise järgi Tšiili põhjaosast toodud laamatõug. Chilihueque'd surid 16. või 17. sajandil välja ning nad asendati Euroopa põllumajandusloomadega. Väljasuremise põhjused pole teada.[2] Juan Ignacio Molina sõnul märkas Hollandi kapten Joris van Spilbergen 1614. aastal, et Mocha saare maputšed kasutasid chilihuegue'sid künniloomadena.[3]
Täiskasvanud laamadel on kummalgi pool lõikehambaid 1/3 (üleval 1, all 3), silmahambaid 1/1, eespurihambaid 2/2, purihambaid 3/2; kokku on hambaid 32. Lõikehammasteluu tagumise serva ligidal on kummalgi pool kokkusurutud teravatipuline silmahambakujuline lõikehammas, millele isasel järgneb keskmise suurusega kõver teravatipuline silmahammas ülalõualuu eesosas. Puuduvad isoleeritud silmahambasarnased esipurihambad, mis on olemas kaamelitel. Esipurihambad ja purihambad asetsevad üksteisega kokkupuutuvate hammaste reana. Kaks eespurihammast on väga väikesed (esimene peaaegu rudimentaarne). Kolm laia purihammast on üldiselt sarnased kaamelite omadega. Alalõualuul on kolm pikka lamedat ja väljapoole kaldus lõikehammast, neist välimised on väiksemad. Nende kõrval on kumerad ja peaaegu püstised silmahambad, millele järgneb imeväike ja sageli piimahambalaadne lihtne kooniline eespurihammas, selle järel rida eespurihambast ja kolmest purihambast, mis erinevad kaamelite hammastest väikese serva poolest välimises küljes.[4]
Kolju sarnaneb üldjoontes kaamelite koljuga, sellel on suhteliselt suurem ajuõõnsus ja silmakoopad ning vähem arenenud koljuluud, kuna kolju on väiksem. Ninaluud on lühemad ja laiemad ning ühendatud eesmise ülalõualuuga. Selgroolülid[5]:
Kõrvad on üsna pikad ja teravatipulised. Seljal puudub küür. Jalad on kitsad, varbad on rohkem eraldatud kui kaamelitel, mõlemal on eraldi tundlik padjake. Saba on lühike ning karv pikk ja villataoline.
Laamad nagu ka alpakad on tuntud ainult kodustatud liikidena. Neid leidub eri suurustes ja eri värvides, tavaliselt valged, mustad või laigulised. Metsik guanako on sarnaselt vikunjaga peaaegu ühtlaselt helepruuni värvi, mis läheb kõhupoolel üle valgeks. Guanako on umbes punahirve suurune elegantne loom pika kumera kaela ja saledate jalgadega. Vikunjal ja guanakol võib olla eemalt keeruline vahet teha. Vikunja on väiksem ja saledam ning tal on lühem pea kui guanakol.
Guanako levila ulatub Ecuadori ja Peruu Andide kõrgmaadest kuni Patagoonia tasandikeni ja isegi Tulemaa saarteni. [6]
Laama on sõraliste perekond, kuhu kuulub kaks Lõuna-Ameerika kaamellast: metsik guanako (Lama guanicoe) ja kodustatud laama (Lama glama).
See perekond on lähedases suguluses metsiku vikunja ja kodustatud alpakaga vikunja perekonnast. Enne hispaanlaste jõudmist Ameerikasse olid laamad ja alpakad seal ainsad kodustatud kabiloomad. Neid ei peetud mitte ainult veoloomadena, vaid ka liha, naha ja villa pärast.
Lama generoa Hego Amerikan bizi diren hiru gamelido espeziek osatzen dute:
Eurekin zuzenki erlazionatuta dagoen Vicugna generoarekin batera Hego Amerikako altiplanoan bizi diren gamelidoen taldea osatzen dute. Guztiek artile oso fina dute, altuera handietan bizitzeko ohitura dute eta Kolon iritsi aurretik Hego Amerikako abere ia bakarrak ziren.
Laamat (Lama) on kamelien heimoon kuuluva sorkkaeläinsuku. Sukuun kuuluvuia lajeja ovat laama (Lama glama) ja guanako (Lama guanicoe), jota pidetään joskus laaman alalajina.[1] Lisäksi alpakan on aiemmin katsottu kuuluvan laamojen sukuun, mutta nykyään se luokitellaan sukuun Vicugna.[2]
Laamat (Lama) on kamelien heimoon kuuluva sorkkaeläinsuku. Sukuun kuuluvuia lajeja ovat laama (Lama glama) ja guanako (Lama guanicoe), jota pidetään joskus laaman alalajina. Lisäksi alpakan on aiemmin katsottu kuuluvan laamojen sukuun, mutta nykyään se luokitellaan sukuun Vicugna.
Le lama (genre Lama) est un terme générique désignant un grand camélidé de 2,5 m de long, originaire de la cordillère des Andes. Le terme « lama » désigne en lui-même deux espèces de camélidés d'Amérique du Sud :
La forme de la tête est l'un des éléments caractéristiques qui les différencient.
L'alpaga n'est désormais plus considéré comme appartenant au genre lama mais au genre Vicugna depuis une étude montrant que l'alpaga, animal domestique, descend de la vigogne, animal sauvage[1].
Troupeau de guanacos.
Lama au Machu Picchu (Pérou).
Deux lamas.
Guanaco en Argentine.
Lamas de la vallée de Junthuma près de Sajama (Bolivie).
Le lama (genre Lama) est un terme générique désignant un grand camélidé de 2,5 m de long, originaire de la cordillère des Andes. Le terme « lama » désigne en lui-même deux espèces de camélidés d'Amérique du Sud :
une espèce sauvage (guanaco) ; une espèce domestiquée (lama).La forme de la tête est l'un des éléments caractéristiques qui les différencient.
Lama Cuvier, 1800 è un genere di mammiferi artiodattili della famiglia dei Camelidi che comprende il lama (Lama glama) e il guanaco (Lama guanicoe).
In passato questo genere includeva anche le specie di vigogna (Vicugna vicugna) e alpaca (Vicugna pacos), che sono poi state classificate in un genere a parte, Vicugna.
Lamos (lot. lama) - kupranugarinių šeimos žinduolių gentis. 2 rūšys: guanakas ir vikunija. Paplitusios Pietų Amerikoje, Andų kalnuose. Už tikruosius kupranugarius yra mažesnės, neturi kupros, uodega trumpa. Jau inkų laikais iš guanako buvo išvestos 2 naminės lamų formos: tikroji lama ir alpaka. Tikroji lama stambesnė už guanaką.[1] Šiuo metu kyla diskusijos ar alpaka yra vikunijos ar guanako naminė forma.
Senoji genties sudėtis:
2001 m. alpakos mokslinis pavadinimas pakeistas iš Lama pacos į Vicugna pacos, taip alpaką laikant namine vikunijos forma.[2]
Naujoji genties sudėtis:
Lamos (lot. lama) - kupranugarinių šeimos žinduolių gentis. 2 rūšys: guanakas ir vikunija. Paplitusios Pietų Amerikoje, Andų kalnuose. Už tikruosius kupranugarius yra mažesnės, neturi kupros, uodega trumpa. Jau inkų laikais iš guanako buvo išvestos 2 naminės lamų formos: tikroji lama ir alpaka. Tikroji lama stambesnė už guanaką. Šiuo metu kyla diskusijos ar alpaka yra vikunijos ar guanako naminė forma.
Senoji genties sudėtis:
Guanakas (Lama guanicoe) Tikroji lama (Lama glama) Alpaka (Lama pacos) Vikunija (Vicugna vicugna)2001 m. alpakos mokslinis pavadinimas pakeistas iš Lama pacos į Vicugna pacos, taip alpaką laikant namine vikunijos forma.
Naujoji genties sudėtis:
Guanakas (Lama guanicoe) Tikroji lama (Lama glama) Vikunija (Vicugna vicugna) Alpaka (Vicugna pacos)Lamas (Lama) ir kamieļu dzimtas (Camelidae) viena no divām lamu cilts (Lamini) ģintīm. Otra ir vikunju ģints (Vicugna). Lamu ģintī ir 2 mūsdienās dzīvojošas sugas, turklāt lama (Lama glama) ir domesticēta gvanako forma[1] un ir sastopama tikai kā mājdzīvnieks.[2]
Vēl nesenā pagātnē lamu ģintī tika klasificēta arī alpaka, bet ģenētiskajos pētījumos noskaidrojies, ka alpaka ir cēlusies no vikunjas. Kopš 2001. gada tā tiek klasificēta vikunju ģintī.[3] Abas ģintis ir ļoti tuvu radniecīgas, un sugas mēdz hibridizēties viena ar otru. Lamas un gvanako vieno arī īpašība, kāda nepiemīt vikunju ģints sugām (vikunjai un alpakai) - lamām un gvanako priekšzobi ir pilnībā emaljēti, bet vikunjai un alpakai priekšzobiem mēles pusē nav emaljas. Tādējādi nodilušie zobi visu laiku ataug.[4]
Lamu ģints sugu dabiskais izplatības areāls saistīts ar Dienvidamerikas Andu kalnu reģioniem, lai gan mūsdienās lamas kā mājdzīvniekus tur daudzās vietās pasaulē. Gvanako ir savvaļas dzīvnieki, un tās sastopamas Argentīnā, Bolīvijā, Čīlē, Paragvajā un Peru.[5]
Lamas pieradināja Peru indiāņi pirms 6000 - 7000 gadiem,[6] līdz ar to tās ir vienas no vecākajiem mājdzīvniekiem pasaulē.[4] Inku impērijas laikā lamu selekciju un pavairošanu kontrolēja valsts un visas lamas bija valsts īpašums. To medības bija aizliegtas. Lamas inkus nodrošināja ar vilnu, gaļu, mēslojumu tīrumiem un kalpoja kā transporta dzīvnieki, kas pārnēsāja nastas. Inkiem lamu tēviņi bija svēti un tika pielīdzināti dieviem, to vilna tika savākta un izmantota audumu pagatavošanā. Lamu gaļa tika izmantota gan svaigā veidā, gan sālītā vai kaltētā vēlākai izmantošanai. Daži gremošanas sistēmas orgāni tika izmantoti tautas medicīnā.[4]
Lamas (Lama) ir kamieļu dzimtas (Camelidae) viena no divām lamu cilts (Lamini) ģintīm. Otra ir vikunju ģints (Vicugna). Lamu ģintī ir 2 mūsdienās dzīvojošas sugas, turklāt lama (Lama glama) ir domesticēta gvanako forma un ir sastopama tikai kā mājdzīvnieks.
Vēl nesenā pagātnē lamu ģintī tika klasificēta arī alpaka, bet ģenētiskajos pētījumos noskaidrojies, ka alpaka ir cēlusies no vikunjas. Kopš 2001. gada tā tiek klasificēta vikunju ģintī. Abas ģintis ir ļoti tuvu radniecīgas, un sugas mēdz hibridizēties viena ar otru. Lamas un gvanako vieno arī īpašība, kāda nepiemīt vikunju ģints sugām (vikunjai un alpakai) - lamām un gvanako priekšzobi ir pilnībā emaljēti, bet vikunjai un alpakai priekšzobiem mēles pusē nav emaljas. Tādējādi nodilušie zobi visu laiku ataug.
Lama is een geslacht van kameelachtigen (Camelidae) de enige familie binnen de onderorde eeltpotigen (Tylopoda) van de orde evenhoevigen (Artiodactyla). Het geslacht is gerelateerd aan Vicugna waartoe de wilde vicuña en de gedomesticeerde alpaca behoren.
Het geslacht bestaat uit twee soorten:
Lama is een geslacht van kameelachtigen (Camelidae) de enige familie binnen de onderorde eeltpotigen (Tylopoda) van de orde evenhoevigen (Artiodactyla). Het geslacht is gerelateerd aan Vicugna waartoe de wilde vicuña en de gedomesticeerde alpaca behoren.
Lamaer (Lama) er en slekt som består av kameldyr uten pukkel. Slekten eksisterer som to nålevende arter, lama og guanako. Lamaen har vært domestisert som husdyr i omkring 6 000 år, mens guanakoen for det meste lever i viltlevende flokker. Begge artene er flokkdyr som lever naturlig i alpine strøk.
.jpg){kind=small}
Denne zoologirelaterte artikkelen er foreløpig kort eller mangelfull, og du kan hjelpe Wikipedia ved å utvide den. Lamaer (Lama) er en slekt som består av kameldyr uten pukkel. Slekten eksisterer som to nålevende arter, lama og guanako. Lamaen har vært domestisert som husdyr i omkring 6 000 år, mens guanakoen for det meste lever i viltlevende flokker. Begge artene er flokkdyr som lever naturlig i alpine strøk.
Lamy – średniej wielkości ssaki kopytne z rodziny wielbłądowatych zamieszkujące Amerykę Południową. Występują w stanie dzikim i udomowionym, cenione jako zwierzęta hodowlane, z których pozyskuje się wełnę, mleko i skóry. Wykorzystywane również jako zwierzęta juczne. Początkowo zaliczane były razem z wielbłądami do rodzaju Camelus, w 1800 roku wyodrębniono je do rodzaju Lama G. Cuvier, 1800. W 1924 Miller wyodrębnił wikunię do rodzaju Vicugna Lesson, 1842[1].
Należą do nich trawożerne zwierzęta blisko spokrewnione z wielbłądami, o lżejszej od wielbłądów budowie, bez garbów na grzbiecie, z mniejszą głową. Lamy mają duże oczy osłonięte długimi rzęsami na górnej powiece. Są przystosowane do życia w górach i na terenach pustynnych. Wyróżniają się specyficznym zachowaniem obronnym: plują na przeciwnika śliną zmieszaną z treścią pokarmową i sokiem żołądkowym.
Tradycyjnie uważano, że w stanie dzikim występuje wikunia, która nigdy nie została udomowiona – oraz gwanako andyjskie, od którego wywodzą się dwie formy udomowione – lama i alpaka[2], a relacje pokrewieństwa przedstawiano następująco:
o─┐ ├────┐ Vicugna vicugna – wikunia │ └Vicugna pacos – alpaka └───┐ Lama guanicoe – gwanako andyjskie └── Lama glama – lama
O ile pozycja systematyczna wikunii jako odrębnego gatunku nie była kwestionowana, ustalenie relacji pokrewieństwa pomiędzy pozostałymi z wymienionych zwierząt od dawna stanowiło poważne wyzwanie dla systematyków. Duża plastyczność przystosowawcza i szeroki zasięg występowania, a także ukierunkowana hodowla (udomowienie tych zwierząt nastąpiło ok. 4500 lat temu) przyczyniły się do powstania wielu różnic morfologicznych pomiędzy badanymi populacjami. W 1782 Molina opublikował teorię, że alpaka pochodzi od wikunii. Inni sugerowali, że alpaka może być hybrydą lamy i wikunii, jednak do niedawna dominowała wyżej przedstawiona teoria.
Dopiero przeprowadzone w latach 2001-2004 badania DNA mitochondrialnego (mtDNA) i jądrowego (nDNA) wykazały, że alpaka pochodzi od wikunii i przeniesiono ją do rodzaju Vicugna zmieniając jej nazwę systematyczną na Vicugna pacos[3].
Obecnie przyjmuje się, że do lam zaliczane są dwa dziko żyjące gatunki: wikunia i gwanako andyjskie, każdy z jedną formą udomowioną – odpowiednio – alpaka i lama[4].
Lamy – średniej wielkości ssaki kopytne z rodziny wielbłądowatych zamieszkujące Amerykę Południową. Występują w stanie dzikim i udomowionym, cenione jako zwierzęta hodowlane, z których pozyskuje się wełnę, mleko i skóry. Wykorzystywane również jako zwierzęta juczne. Początkowo zaliczane były razem z wielbłądami do rodzaju Camelus, w 1800 roku wyodrębniono je do rodzaju Lama G. Cuvier, 1800. W 1924 Miller wyodrębnił wikunię do rodzaju Vicugna Lesson, 1842.
Należą do nich trawożerne zwierzęta blisko spokrewnione z wielbłądami, o lżejszej od wielbłądów budowie, bez garbów na grzbiecie, z mniejszą głową. Lamy mają duże oczy osłonięte długimi rzęsami na górnej powiece. Są przystosowane do życia w górach i na terenach pustynnych. Wyróżniają się specyficznym zachowaniem obronnym: plują na przeciwnika śliną zmieszaną z treścią pokarmową i sokiem żołądkowym.
Tradycyjnie uważano, że w stanie dzikim występuje wikunia, która nigdy nie została udomowiona – oraz gwanako andyjskie, od którego wywodzą się dwie formy udomowione – lama i alpaka, a relacje pokrewieństwa przedstawiano następująco:
o─┐ ├────┐ Vicugna vicugna – wikunia │ └Vicugna pacos – alpaka └───┐ Lama guanicoe – gwanako andyjskie └── Lama glama – lamaO ile pozycja systematyczna wikunii jako odrębnego gatunku nie była kwestionowana, ustalenie relacji pokrewieństwa pomiędzy pozostałymi z wymienionych zwierząt od dawna stanowiło poważne wyzwanie dla systematyków. Duża plastyczność przystosowawcza i szeroki zasięg występowania, a także ukierunkowana hodowla (udomowienie tych zwierząt nastąpiło ok. 4500 lat temu) przyczyniły się do powstania wielu różnic morfologicznych pomiędzy badanymi populacjami. W 1782 Molina opublikował teorię, że alpaka pochodzi od wikunii. Inni sugerowali, że alpaka może być hybrydą lamy i wikunii, jednak do niedawna dominowała wyżej przedstawiona teoria.
Dopiero przeprowadzone w latach 2001-2004 badania DNA mitochondrialnego (mtDNA) i jądrowego (nDNA) wykazały, że alpaka pochodzi od wikunii i przeniesiono ją do rodzaju Vicugna zmieniając jej nazwę systematyczną na Vicugna pacos.
Obecnie przyjmuje się, że do lam zaliczane są dwa dziko żyjące gatunki: wikunia i gwanako andyjskie, każdy z jedną formą udomowioną – odpowiednio – alpaka i lama.
Vicugna Vicugna vicugna – wikunia nazywana również wigoniem Vicugna pacos – alpaka Lama Lama guanicoe – gwanako andyjskie (guanako) Lama glama – lamaLama é um género da família Camelidae de mamíferos artiodáctilos, nativo da América do Sul, especificamente na região do Peru, da Argentina e da Bolívia. Foram os únicos ungulados domesticados neste continente, para exploração da sua lã e carne por culturas andinas (o Império Inca e a Reino de Chimú) desde a era pré-colombiana. O género inclui duas espécies:
A vicunha e a alpaca são muito próximas, mas são classificadas num género à parte (Vicugna).
O nome lhama (tendo como sinónimos mais raros "llama" ou "glama"), foi adotado por colonos europeus de peruanos nativos. [1]
Os lamas são animais muito sociais, e vivem mutuamente em rebanhos. São animais muito inteligentes, conseguindo aprender tarefas simples após algumas repetições das mesmas. Consequentemente, são muito facilmente domesticáveis.
A sua lã é muito macia geralmente (podendo variar com outros tipos de raça de lamas, onde a sua lã e fibra são mais grossas e àsperas), sendo ainda atualmente usada para cascóis, luvas e roupa de isolamentos térmicos.
Podem transportar cerca de 25% a 30% do seu próprio peso corporal por 8 a 13 km (5-8 milhas).
Supõe-se que os lamas terão origem nas planícies centrais da América do Norte, há cerca de 40 milhões de anos. A espécie migrou para a América do Sul há três milhões de anos, durante o Grande Intercâmbio Americano. No final da última era glacial (há 10 000 a 12 000 anos), os camelídeos foram extintos na América do Norte. Em 2007 havia mais de sete milhões de lamas e alpacas na América do Sul e, devido à importação da América do Sul no final do século XX, agora existem mais de 158 000 lamas e 100 000 alpacas nos Estados Unidos e Canadá.
Lama é um género da família Camelidae de mamíferos artiodáctilos, nativo da América do Sul, especificamente na região do Peru, da Argentina e da Bolívia. Foram os únicos ungulados domesticados neste continente, para exploração da sua lã e carne por culturas andinas (o Império Inca e a Reino de Chimú) desde a era pré-colombiana. O género inclui duas espécies:
L. glama, a lhama L. guanicoe, o guanacoA vicunha e a alpaca são muito próximas, mas são classificadas num género à parte (Vicugna).
O nome lhama (tendo como sinónimos mais raros "llama" ou "glama"), foi adotado por colonos europeus de peruanos nativos.
Os lamas são animais muito sociais, e vivem mutuamente em rebanhos. São animais muito inteligentes, conseguindo aprender tarefas simples após algumas repetições das mesmas. Consequentemente, são muito facilmente domesticáveis.
A sua lã é muito macia geralmente (podendo variar com outros tipos de raça de lamas, onde a sua lã e fibra são mais grossas e àsperas), sendo ainda atualmente usada para cascóis, luvas e roupa de isolamentos térmicos.
Podem transportar cerca de 25% a 30% do seu próprio peso corporal por 8 a 13 km (5-8 milhas).
Supõe-se que os lamas terão origem nas planícies centrais da América do Norte, há cerca de 40 milhões de anos. A espécie migrou para a América do Sul há três milhões de anos, durante o Grande Intercâmbio Americano. No final da última era glacial (há 10 000 a 12 000 anos), os camelídeos foram extintos na América do Norte. Em 2007 havia mais de sete milhões de lamas e alpacas na América do Sul e, devido à importação da América do Sul no final do século XX, agora existem mais de 158 000 lamas e 100 000 alpacas nos Estados Unidos e Canadá.
O iných významoch výrazu Lama pozri Lama (rozlišovacia stránka).Lama je slovenské rodové označenie pre latinské rody Lama a Vicugna. Sú to juhoamerické zvieratá z čeľade ťavovitých, ktoré sa prispôsobili ťažkému životu v Andách. V posledných 40 rokoch sa rozšírili do celého sveta ako chovný dobytok a zver chovaná v zoologických záhradách.
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. O iných významoch výrazu Lama pozri Lama (rozlišovacia stránka). Lama je slovenské rodové označenie pre latinské rody Lama a Vicugna. Sú to juhoamerické zvieratá z čeľade ťavovitých, ktoré sa prispôsobili ťažkému životu v Andách. V posledných 40 rokoch sa rozšírili do celého sveta ako chovný dobytok a zver chovaná v zoologických záhradách.
Lama är ett släkte i familjen kameldjur. Enligt traditionell uppfattning bildar det tillsammans med släktet Vicugna gruppen nya världens kameldjur.
Amerikas kameldjur skiljer sig från kameler (släktet Camelus) genom avsaknaden av pucklar och genom mindre storlek. Arterna i släktet når en kroppslängd mellan 120 och 220 centimeter och en vikt mellan 55 och 150 kilogram. Pälsfärgen varierar mycket men oftast förekommer på ovansidan någon form av brunaktig och undersidans grundfärg är vit. Antalet spenar hos honor är fyra. De förekommer bara i Sydamerika.[1]
Enligt klassisk taxonomi delas släktet i tre arter.
Wilson & Reeder (2005) listar däremot guanaco som underart till lama och alpacka betraktas som en hybrid mellan lama och vikunja.[2]
Bland dessa är guanacon den enda arten som förekommer vild i naturen, medan lama och alpacka är domesticerade djur. Redan för 4000 till 5000 år sedan började människan att tämja och avla dessa kameler. Efter nyare genetiska undersökningar uppkom teser att alpackan stammar från arten vikunja. På grund av att alla sydamerikanska kameldjur kan korsas med varandra är det svårt att kartlägga deras släktskapsförhållanden. De två domesticerade formerna klassas oftast som självständiga arter men denna indelning är omstridd. Ibland sammanfattas alla tre till en enda art.
Wikimedia Commons har media som rör Lama (släkte).
Lama är ett släkte i familjen kameldjur. Enligt traditionell uppfattning bildar det tillsammans med släktet Vicugna gruppen nya världens kameldjur.
Amerikas kameldjur skiljer sig från kameler (släktet Camelus) genom avsaknaden av pucklar och genom mindre storlek. Arterna i släktet når en kroppslängd mellan 120 och 220 centimeter och en vikt mellan 55 och 150 kilogram. Pälsfärgen varierar mycket men oftast förekommer på ovansidan någon form av brunaktig och undersidans grundfärg är vit. Antalet spenar hos honor är fyra. De förekommer bara i Sydamerika.
Enligt klassisk taxonomi delas släktet i tre arter.
Lama (Lama glama) Alpacka (Lama pacos) Guanaco (Lama guanicoe)Wilson & Reeder (2005) listar däremot guanaco som underart till lama och alpacka betraktas som en hybrid mellan lama och vikunja.
Bland dessa är guanacon den enda arten som förekommer vild i naturen, medan lama och alpacka är domesticerade djur. Redan för 4000 till 5000 år sedan började människan att tämja och avla dessa kameler. Efter nyare genetiska undersökningar uppkom teser att alpackan stammar från arten vikunja. På grund av att alla sydamerikanska kameldjur kan korsas med varandra är det svårt att kartlägga deras släktskapsförhållanden. De två domesticerade formerna klassas oftast som självständiga arter men denna indelning är omstridd. Ibland sammanfattas alla tre till en enda art.
Ла́ма (Lama) — рід парнокопитних тварин родини Верблюдові.
На відміну від верблюдів не мають горба. Розміри порівняно невеликі: довжина тіла до 175 см, висота в холці до 100 см, вага до 96 кг. Ноги довгі, тонкі. Шия та вуха довгі, хвіст короткий. Шерсть довга.
У дикому стані зустрічається 2 види — лама (Lama glama), гуанако (Lama guanicoe). Окрім того, існують одомашнені лами. І дикі і домашні лами можуть схрещуватись між собою, даючи при цьому плодовите потомство.
Одомашнені лами дещо більші за дикого родича, вага сягає 110 кг. Забарвлення від чисто білого до чорного, часто плямиста. Лам розводять в Перу та Болівії як гужевих тварин, вони можуть нести по гірським дорогам до 60 кг. Шерсть стрижуть та використовують для виготовлення тканин.
Ла́ма (Lama) — рід парнокопитних тварин родини Верблюдові.
На відміну від верблюдів не мають горба. Розміри порівняно невеликі: довжина тіла до 175 см, висота в холці до 100 см, вага до 96 кг. Ноги довгі, тонкі. Шия та вуха довгі, хвіст короткий. Шерсть довга.
У дикому стані зустрічається 2 види — лама (Lama glama), гуанако (Lama guanicoe). Окрім того, існують одомашнені лами. І дикі і домашні лами можуть схрещуватись між собою, даючи при цьому плодовите потомство.
Одомашнені лами дещо більші за дикого родича, вага сягає 110 кг. Забарвлення від чисто білого до чорного, часто плямиста. Лам розводять в Перу та Болівії як гужевих тварин, вони можуть нести по гірським дорогам до 60 кг. Шерсть стрижуть та використовують для виготовлення тканин.
Lama là tên gọi để chỉ một chi lạc đà Nam Mỹ gồm một loài sống hoang dã guanaco ((Lama guanicoe)) và một loài đã được thuần hóa lama (Lama glama). Chi này có quan hệ gần với họ hàng của chúng là loài vicuña hoang dã và alpaca đã được thuần hóa trong chi Vicugna. Trước khi người Tây Ban Nha chinh phục châu Mỹ, llama và alpaca là các động vật móng guốc lục địa được thuần hóa duy nhất. Chúng không chỉ là những động vật được dùng làm sức kéo mà còn được dùng để lấy thịt, da và len.
Guanaco là loài hoang dã của chi này, trong khi llama và alpaca là hình thức thuần hóa trong chăn nuôi và nhân giống đã bắt đầu 4000 đến 5000 năm trước đây. Trước đây, alpaca được xem là một loài riêng biệt, nhưng điều này không còn đúng nữa. Nghiên cứu DNA cho thấy, nó không phải là từ lama, mà là từ vicuña. Vì bốn loài lạc đà thế giới mới hoàn toàn có thể giao phối chéo và các giống do đó bị trộn lẫn, nên khó mà phân tích chính xác giống của nó. Hai hình thức thuần hóa thường được tính là các loài riêng biệt, tuy nhiên, khi bạn sử dụng khái niệm loài hiện đại, nó không còn đúng nữa. Do đó, các phân loại gần đây nhập chúng vào thành một loài duy nhất.
Lama là tên gọi để chỉ một chi lạc đà Nam Mỹ gồm một loài sống hoang dã guanaco ((Lama guanicoe)) và một loài đã được thuần hóa lama (Lama glama). Chi này có quan hệ gần với họ hàng của chúng là loài vicuña hoang dã và alpaca đã được thuần hóa trong chi Vicugna. Trước khi người Tây Ban Nha chinh phục châu Mỹ, llama và alpaca là các động vật móng guốc lục địa được thuần hóa duy nhất. Chúng không chỉ là những động vật được dùng làm sức kéo mà còn được dùng để lấy thịt, da và len.
Guanaco là loài hoang dã của chi này, trong khi llama và alpaca là hình thức thuần hóa trong chăn nuôi và nhân giống đã bắt đầu 4000 đến 5000 năm trước đây. Trước đây, alpaca được xem là một loài riêng biệt, nhưng điều này không còn đúng nữa. Nghiên cứu DNA cho thấy, nó không phải là từ lama, mà là từ vicuña. Vì bốn loài lạc đà thế giới mới hoàn toàn có thể giao phối chéo và các giống do đó bị trộn lẫn, nên khó mà phân tích chính xác giống của nó. Hai hình thức thuần hóa thường được tính là các loài riêng biệt, tuy nhiên, khi bạn sử dụng khái niệm loài hiện đại, nó không còn đúng nữa. Do đó, các phân loại gần đây nhập chúng vào thành một loài duy nhất.
Ла́мы (лат. Lama) — наряду с верблюдами и викуньями один из трёх родов семейства верблюдовых (Camelidae). Встречаются исключительно в Южной Америке. Лам и викуний иногда объединяют в группу верблюдов Нового Света, отличающихся от своих сородичей в Старом Свете отсутствием горбов и меньшим ростом. Представители рода лам достигают длины от 120 до 220 см и веса от 55 до 150 кг.
Род включает 2 вида:
В 1553 году даётся их первое описание и изображение в книге «Хроника Перу» Сьеса де Леона[1].
Существует дикий вид лам, гуанако (Lama guanicoe), а также одомашненный вид — лама (Lama glama). Процесс одомашнивания начался ещё около 5000 лет назад. Среди всех видов, включая родственную викунью, возможны скрещивания и нередко встречаются животные со смешанными признаками.
Ла́мы (лат. Lama) — наряду с верблюдами и викуньями один из трёх родов семейства верблюдовых (Camelidae). Встречаются исключительно в Южной Америке. Лам и викуний иногда объединяют в группу верблюдов Нового Света, отличающихся от своих сородичей в Старом Свете отсутствием горбов и меньшим ростом. Представители рода лам достигают длины от 120 до 220 см и веса от 55 до 150 кг.
Род включает 2 вида:
Гуанако (Lama guanacoe). Лама (Lama glama).羊駝屬（Lama）於生物分類學上屬於哺乳綱偶蹄目駱駝科。主要棲息地為南美洲的高地，被當成家畜利用
從前，羊駝（Vicugna pacos）被歸類在羊駝屬；根據近來的研究，羊駝實際上和小羊駝（Vicugna vicugna）是比較接近的，因此被改分類在小羊駝屬（Vicugna）。臺灣叫駱馬。
羊駝屬（Lama）於生物分類學上屬於哺乳綱偶蹄目駱駝科。主要棲息地為南美洲的高地，被當成家畜利用
從前，羊駝（Vicugna pacos）被歸類在羊駝屬；根據近來的研究，羊駝實際上和小羊駝（Vicugna vicugna）是比較接近的，因此被改分類在小羊駝屬（Vicugna）。臺灣叫駱馬。
羊駝屬底下有二個種，分別是原駝（Lama guanicoe）和大羊駝（Lama glama）。
.jpg)
.jpg)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 
