nimet breadcrumb-navigoinnissa
Jelša (Alnus) je rod opadavých stromov alebo kríkov patriacich do čeľade brezovité (Betulaceae). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch[1] .
Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v miernom pásme severnej pologule, v Amerike zasahujú na juh až do Čile. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad.
Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s borievkou sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu.
Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o dusík. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.[2]
Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v stolárskom priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej.
Tento článok týkajúci sa botaniky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. Jelša (Alnus) je rod opadavých stromov alebo kríkov patriacich do čeľade brezovité (Betulaceae). Všeobecne sa nachádza na celom svete asi v 35 druhoch .
Jelše rýchlo rastú, ale iba málokedy dosahujú veľkú výšku. Sú rozšírené najmä v miernom pásme severnej pologule, v Amerike zasahujú na juh až do Čile. Vysádzajú sa ako okrasné stromy a kríky do parkov a záhrad.
Jelša dosahuje výšku 20 – 25 m. V Európe rastie hlavne na mokrých územiach pozdĺž veľkých riek a jazier. Jej výnimočná schopnosť prežiť v znečistenom prostredí je využívaná pri zalesňovaní a rekultivácii priemyslových terénov. Jelša spolu s borievkou sa používa na údenie a taktiež na vytváranie údenárskeho preparátu.
Väčšina jelší má schopnosť obohacovať pôdu o dusík. Táto fixácia dusíka v pôde súvisí so symbiózou baktérií. Tie sa zhlukujú do hrčiek na koreňoch jelší a absorbujú zo vzduchu v pôde dusík. To pomáha stromom prežiť aj na málo úrodnej pôde.
Jelšové drevo je veľmi žiadanou surovinou, hoci náročnejšou na spracovanie, v stolárskom priemysle. Každý predmet vyrobený z jelše je unikátom vďaka bohatstvu prírodných štruktúr letokruhov, uzlov a nepravidelnému presúvaniu jadra kmeňa v kompozícii s rôznorodosťou farieb - od svetlo zlatých, cez hlbokú, medovo oranžovú, až k tmavo hnedej.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 