dcsimg

Associations ( англиски )

добавил BioImages, the virtual fieldguide, UK
Foodplant / miner
larva of Amauromyza labiatorum mines leaf of Lamium

Foodplant / open feeder
nocturnal larva of Chrysolina fastuosa grazes on leaf of Lamium

Foodplant / saprobe
sessile apothecium of Lasiobelonium mollissimum is saprobic on dead stem of Lamium
Remarks: season: 4-7

Foodplant / gall
larva of Macrolabis lamii causes gall of leaves (terminal) of Lamium

Foodplant / saprobe
apothecium of Mollisiopsis lanceolata is saprobic on dead stem of Lamium
Remarks: season: 5-8

Plant / resting place / within
puparium of Ophiomyia labiatarum may be found in stem (near a node) of Lamium

Foodplant / open feeder
nocturnal larva of Tenthredo atra grazes on leaf of Lamium

лиценца
cc-by-nc-sa-3.0
авторски права
BioImages
проект
BioImages
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
BioImages, the virtual fieldguide, UK

Dalamaz ( азерски )

добавил wikipedia AZ

Dalamaz və ya Ballıbaba (lat. Lamium L.) — dalamazkimilər fəsiləsindən bitki birillik, ikiillik və çoxillik ot cinsi.

Gövdəsi sürünən, qol-budaqlı olur. Yarpaqları diş-diş tünd yaşıl rəngdədir və mərkəzi damarcığın boyunca gümüşü ləkələr var. Yalançı çiçək göbəsində ağ, çəhrayı və purpur (al-qırmızı) rəngli çiçəkləri olur.

Növləri

Azərbaycanın dərman bitkiləri

Digər növləri

 src=
Dalamaz - (lat. Lamium amplexicaule)
Inula britannica.jpeg İkiləpəlilər ilə əlaqədar bu məqalə qaralama halındadır. Məqaləni redaktə edərək Vikipediyanı zənginləşdirin.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipediya müəllifləri və redaktorları
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia AZ

Dalamaz: Brief Summary ( азерски )

добавил wikipedia AZ

Dalamaz və ya Ballıbaba (lat. Lamium L.) — dalamazkimilər fəsiləsindən bitki birillik, ikiillik və çoxillik ot cinsi.

Gövdəsi sürünən, qol-budaqlı olur. Yarpaqları diş-diş tünd yaşıl rəngdədir və mərkəzi damarcığın boyunca gümüşü ləkələr var. Yalançı çiçək göbəsində ağ, çəhrayı və purpur (al-qırmızı) rəngli çiçəkləri olur.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipediya müəllifləri və redaktorları
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia AZ

Lamium ( каталонски; валенсиски )

добавил wikipedia CA

Lamium és un gènere de plantes amb flor de la família de les lamiàcies.

Són plantes herbàcies originàries d'Euràsia i l'Àfrica del nord.

N'hi ha entre 40 i 50 espècies anuals o perennes. Algunes espècies que formaven abans part del gènere Lamium, formen part ara d'altres gèneres, com l'ortiga morta groga (Lamiastrum galeobdolon), Galeopsis i Leonurus.

Les fulles de Lamium són l'àpat favorit de les erugues d'alguns lepidòpters, com Phlogophora meticulosa, Phlogophora meticulosa, Coleophora ballotella, Coleophora lineolea i Coleophora ochripennella.

Espècies

Galeria

Enllaços externs

 src= A Wikimedia Commons hi ha contingut multimèdia relatiu a: Lamium Modifica l'enllaç a Wikidata
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autors i editors de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia CA

Lamium: Brief Summary ( каталонски; валенсиски )

добавил wikipedia CA

Lamium és un gènere de plantes amb flor de la família de les lamiàcies.

Són plantes herbàcies originàries d'Euràsia i l'Àfrica del nord.

N'hi ha entre 40 i 50 espècies anuals o perennes. Algunes espècies que formaven abans part del gènere Lamium, formen part ara d'altres gèneres, com l'ortiga morta groga (Lamiastrum galeobdolon), Galeopsis i Leonurus.

Les fulles de Lamium són l'àpat favorit de les erugues d'alguns lepidòpters, com Phlogophora meticulosa, Phlogophora meticulosa, Coleophora ballotella, Coleophora lineolea i Coleophora ochripennella.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autors i editors de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia CA

Hluchavka ( чешки )

добавил wikipedia CZ
Možná hledáte: Případ Hluchavka, osmnáctý díl Tintinových dobrodružství.

Hluchavka (Lamium) je rod asi 40–56 druhů rostlin z čeledi hluchavkovité (Lamiaceae), která je po tomto rodu pojmenovaná. Jsou to byliny původní v Evropě, Asii a severní Africe, ale některé pronikly jako plevelné druhy do celého mírného pásu.

Některé jsou trvalky, některé jednoletky. Rozšiřují se semeny i větvením plazivých stonků. Někdy jsou laiky ztotožňovány s (poměrně nepříbuznými) kopřivami, ale na rozdíl od nich nemají žahavé chlupy.

Někdy může být do tohoto rodu zařazován i rod pitulník (Galeobdon). V tom případě by pak pitulník žlutý (Galeobdolon luteum) byl označován za hluchavku žlutou (Lamium galeobdolon) či hluchavku pitulník.

Popis

Některé hluchavky jsou jen 10-30 cm vysoké - nachová či objímavá, jiné mohou být vysoké až 60-80 cm - skvrnitá či bílá. Hluchavka skvrnitá roste v lesích a křovinách, ostatní najdeme spíše na rumištích, loukách nebo polích, rostou i na okrajích cest, přednost dávají slunnějším stanovištím.

Využití

Některé druhy hluchavek se řadí mezi léčivé. Jedná se například o hluchavku bílou či hluchavku nachovou. Pro domácí využití se tak mohou oba druhy zaměnit. Užití je vhodné při nachlazení, kašli, angíně či chřipce.

Reference

V tomto článku byl použit překlad textu z článku Lamium na anglické Wikipedii.

Externí odkazy

Pahýl
Tento článek je příliš stručný nebo postrádá důležité informace.
Pomozte Wikipedii tím, že jej vhodně rozšíříte. Nevkládejte však bez oprávnění cizí texty.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia autoři a editory
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia CZ

Hluchavka: Brief Summary ( чешки )

добавил wikipedia CZ
Možná hledáte: Případ Hluchavka, osmnáctý díl Tintinových dobrodružství.

Hluchavka (Lamium) je rod asi 40–56 druhů rostlin z čeledi hluchavkovité (Lamiaceae), která je po tomto rodu pojmenovaná. Jsou to byliny původní v Evropě, Asii a severní Africe, ale některé pronikly jako plevelné druhy do celého mírného pásu.

Některé jsou trvalky, některé jednoletky. Rozšiřují se semeny i větvením plazivých stonků. Někdy jsou laiky ztotožňovány s (poměrně nepříbuznými) kopřivami, ale na rozdíl od nich nemají žahavé chlupy.

Někdy může být do tohoto rodu zařazován i rod pitulník (Galeobdon). V tom případě by pak pitulník žlutý (Galeobdolon luteum) byl označován za hluchavku žlutou (Lamium galeobdolon) či hluchavku pitulník.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia autoři a editory
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia CZ

Tvetand ( дански )

добавил wikipedia DA

Tvetand (Lamium) er udbredt i Europa og Asien med omkring 25 arter.[1] Det er énårige eller flerårige urter, som er beklædt med kegleformede hår og små kirtler. Stænglerne er firkantede i tværsnit, og de bærer bladene modsat stillet. Bladene er bredt ægformede til hjerteformede med groft takket rand. Bladribberne danner et netværk, og begge bladsider er behårede. Blomsterne er samlet i kransagtige stande, som sidder ved bladhjørnerne. De enkelte blomster er 5-tallige og uregelmæssige med kronblade i hvidt, rosa eller purpurrød. Frugterne er trekantede delfrugter, som bærer myrelegemer.

Arter

Nogle af arterne i slægten Lamium:


Note


лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia-forfattere og redaktører
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia DA

Tvetand: Brief Summary ( дански )

добавил wikipedia DA

Tvetand (Lamium) er udbredt i Europa og Asien med omkring 25 arter. Det er énårige eller flerårige urter, som er beklædt med kegleformede hår og små kirtler. Stænglerne er firkantede i tværsnit, og de bærer bladene modsat stillet. Bladene er bredt ægformede til hjerteformede med groft takket rand. Bladribberne danner et netværk, og begge bladsider er behårede. Blomsterne er samlet i kransagtige stande, som sidder ved bladhjørnerne. De enkelte blomster er 5-tallige og uregelmæssige med kronblade i hvidt, rosa eller purpurrød. Frugterne er trekantede delfrugter, som bærer myrelegemer.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia-forfattere og redaktører
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia DA

Taubnesseln ( германски )

добавил wikipedia DE

Die Taubnesseln (Lamium) sind eine Pflanzengattung in der Familie der Lippenblütler (Lamiaceae).

Beschreibung

 src=
Illustration der Mittleren Taubnessel (Lamium confertum aus English botany, or, Coloured figures of British plants, 1863)
 src=
Kelch und unreife Klausenfrucht der Purpurroten Taubnessel (Lamium purpureum)

Vegetative Merkmale

Die Taubnessel-Arten sind einjährige bis ausdauernde krautige Pflanzen. Die oberirdischen Pflanzenteile sind mit kegelförmigen Haaren und kleinen, sitzenden Drüsen besetzt. Die gegenständig angeordneten Laubblätter sind in Blattstiel und Blattspreite gegliedert. Die einfachen Blattspreiten haben eine Netznervatur und sind behaart. Der Blattrand ist stumpf-gekerbt bis grob-gezähnt.

Generative Merkmale

Fünf bis 15 fast sitzende Blüten stehen zusammen in Scheinquirlen mit kurzen Vorblättern. Die Scheinquirle sind mehr oder weniger weit voneinander entfernt. Die Tragblätter der Halbquirle sind laubblattartig.

Die meist zwittrigen Blüten sind zygomorph und fünfzählig mit doppelter Blütenhülle. Der Kelch ist röhrig bis glockig, fünfnervig und fünfzähnig. Die Kelchzähne sind annähernd gleich lang und pfriemlich. Die Farbe der Blütenkrone ist gelb, weiß, rosa- bis purpurfarben. Die Krone ist zygomorph, vorne bauchig erweitert und deutlich zweilippig. Die Oberlippe ist helmförmig, gewölbt und meist ganzrandig, selten ausgerandet bis zweispaltig. Die Außenseite ist meistens behaart. Die Unterlippe besteht aus einem großen, gestutzten bis zweilappigen Mittelzipfel und zwei seitlichen, kleineren, zahnförmigen bis fehlenden Seitenzipfeln. Es gibt zwei kürzere und zwei längere Staubblätter, die alle fertil sind. Sie sind parallel angeordnet und reichen nicht über die Oberlippe hinaus.

Die Teilfrüchte (Klausen) sind scharf dreikantig, am oberen Ende gestutzt und tragen am Grund ein Elaiosom.

Ökologie

Lamium-Taxa gedeihen als Therophyten oder Hemikryptophyten.

Blütenökologisch handelt es sich um Lippenblumen bzw. Hummelblumen. Die Bestäubung erfolgt durch Hummeln und andere Apoiden. Neben den normalen zwittrigen Blüten gibt es auch rein weibliche oder auch kleistogame Blüten. Bei den meisten Arten ist der Nektar durch einen Haarkranz im Inneren der Krone geschützt. Der Griffel ist länger als die Staubblätter, dies fördert die Fremdbestäubung.

Die Ausbreitung der Teilfrüchte erfolgt durch Ameisen (Myrmekochorie).

Systematik, Botanische Geschichte und Verbreitung

 src=
Weiße Taubnessel (Lamium album)
 src=
Stängelumfassende Taubnessel (Lamium amplexicaule)
 src=
Riesen-Taubnessel (Lamium orvala)
 src=
Gewöhnliche Goldnessel (Lamium galeobdolon)
 src=
Die invasive Silber-Goldnessel (Galeobdolon argentatum) ist an der markanten Zeichnung ihrer Blätter gut zu erkennen

Die Gattung Lamium wurde durch Carl von Linné in Species Plantarum, Tomus II, 1753, Seite 579 und Genera Plantarum, 5. Auflage, 1754, Seite 252 aufgestellt. Synonyme für Lamium L. sind je nach Auffassung über den Umfang dieser Gattung: Galeobdolon Adans. nom. illeg., Lamiastrum Heist. ex Fabr., Lamiella Fourr., Lamiopsis (Dumort.) Opiz, Orvala L., Pollichia Schrank nom. rej. non Aiton, Psilopsis Neck. nom. inval., Wiedemannia Fisch. & C.A.Mey.[1][2]

Die Gattung Lamium gehört zur Tribus Lamieae in der Unterfamilie Lamioideae innerhalb der Familie Lippenblütler (Lamiaceae). Die Gattung Lamium wurde nach morphologischen Merkmalen in Untergattungen gegliedert doch nach molekulargenetischen Untersuchungen sind dies keine natürlichen Verwandtschaftsgruppen.[2]

Die Gattung Lamium umfasst je nach Autor 25 bis 30[3] Arten:[4][1]

Die Goldnesseln mit etwa zehn Arten[3] (bzw. Kleinarten) werden je nach Bearbeiter als eigene Gattung Galeobdolon[3][4][5] bzw. Lamiastrum oder als Untergattung von Lamium (Lamium subg. Galeobdolon) eingestuft. Nach Bendiksby et al. 2011 sind nach molekulargenetischen Untersuchungen, diese Untergattungen keine natürlichen Verwandtschaftsgruppen.[2] Die von manchen Autoren als Kleinarten der Untergattung Lamium subg. Galeobdolon zusammengestellt wurden Unterarten von Lamium galeobdolon.[2][1] Hier wird trotzdem noch die andere ältere Auffassung dargestellt. In Mitteleuropa umfasst diese Gruppe folgende Arten:[4]

  • Silber-Goldnessel (Lamium argentatum (Smejkal) Henker ex G.H.Loos, Syn.: Galeobdolon argentatum Smejkal, Lamium galeobdolon subsp. argentatum (Smejkal) J.Duvign.): Die Heimat ist West- und Mitteleuropa[1], allerdings handelt es sich um eine Kulturpflanze ohne natürliches Verbreitungsgebiet. Sie gilt als invasiver Neophyt und wird in Deutschland auf der "Schwarzen Liste" geführt.[8]
  • Endtmanns Goldnessel (Lamium endtmannii G.H.Loos, Syn.: Galeobdolon endtmannii (G.H.Loos) Holub), wird auch als Synonym zur Unterart subsp. montanum (Pers.) Hayek gestellt.[1]
  • Blaßgelbe Goldnessel (Lamium flavidum F.Herm., Syn.: Galeobdolon flavidum (F.Herm.) Holub, Lamium galeobdolon subsp. flavidum (F.Herm.) Á.Löve & D.Löve): Sie gedeiht in den Gebirgen Europas.[1]
  • Gewöhnliche Goldnessel, Goldnessel (Lamium galeobdolon (L.) L., Syn.: Galeobdolon luteum Huds.): Das Verbreitungsgebiet reicht von Europa bis zum Kaukasusraum.[1]
  • Berg-Goldnessel (Lamium montanum (Pers.) Hoffm. ex Kabath, Syn.: Galeobdolon montanum (Pers.) Rchb., Lamium galeobdolon subsp. montanum (Pers.) Hayek): Das Verbreitungsgebiet reicht von Europa bis zum Iran.[1]

Folgende Naturhybriden der Gattung Lamium sind bekannt (Auswahl):[1]

  • Lamium ×holsaticum Prahl = Lamium album × Lamium maculatum: Sie kommt in Europa von Frankreich, Deutschland, Italien und der Schweiz bis Polen, Ungarn und Rumänien vor.
  • Lamium ×schroeteri Gams = Lamium album × Lamium purpureum: Sie kommt in Frankreich, der Schweiz und Ungarn vor.

Verwendung

Verwendet wird die Weiße Taubnessel (Lamium album), als Kraut oder als Blüte („Flores Lamii“, „Lamii albi flos“). Die Pflanzenteile dienen zur Herstellung von Tee.[9] Ein medizinischer Nutzen im Rahmen der Naturheilkunde wird zur Entwässerung (als Diuretikum) angegeben.[10] Zur Linderung von Juckreiz werden auch Sitzbäder und Spülungen empfohlen.[11] Aufgrund ihrer entzündungshemmenden, antibakteriellen und schleimhautschützenden Wirkung wird die Taubnessel in der Volksmedizin zum Beispiel bei Atemwegserkrankungen und Magen-Darm-Beschwerden verwendet.[12]

Geerntet werden die Blätter und Blüten von Mai bis September. Das Unternehmen Weleda hat die Pflanze zeitweise angebaut,[13] meist werden aber Wildpflanzen gesammelt.

Literatur

  • Siegmund Seybold (Hrsg.): Schmeil-Fitschen interaktiv. CD-ROM, Version 1.1. Quelle & Meyer, Wiebelsheim 2002, ISBN 3-494-01327-6.
  • Peter William Ball: Lamium L. In: T. G. Tutin, V. H. Heywood, N. A. Burges, D. M. Moore, D. H. Valentine, S. M. Walters, D. A. Webb (Hrsg.): Flora Europaea. Volume 3: Diapensiaceae to Myoporaceae. Cambridge University Press, Cambridge 1972, ISBN 0-521-08489-X, S. 147–148 (englisch, eingeschränkte Vorschau in der Google-Buchsuche).
  • Mika Bendiksby, Anne K. Brysting, Lisbeth Thorbek, Galina Gussarova, Olof Ryding: Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Lamium L. (Lamiaceae): Disentangling origins of presumed allotetraploids. In: Taxon, Volume 60, Issue 4, 2011, S. 986–1000. doi:10.1002/tax.604004
  • Mika Bendiksby, Lisbeth Thorbek, A.-C. Scheen, C. Lindqvist, Olof Ryding: An updated phylogeny and classification of Lamiaceae subfamily Lamioideae. In: Taxon, Volume 60, 2011, S. 471–484.
  • Yasaman Salmaki, Mika Bendiksby, Günther Heubl: Molecular phylogeny confirms the placement of enigmatic Stachys persepolitana in Lamium (Lamiaceae; subfam. Lamioideae). In: Phytotaxa, Volume 192, Issue 4, 15. Januar 2015, S. 254–266. doi:10.11646/phytotaxa.192.4.3 Volltext-PDF.

Einzelnachweise

  1. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am Rafaël Govaerts, 2003: World Checklist of Selected Plant Families Database in ACCESS: 1-216203. The Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew. Rafaël Govaerts (Hrsg.): Lamium. In: World Checklist of Selected Plant Families (WCSP) – The Board of Trustees of the Royal Botanic Gardens, Kew, abgerufen am 27. April 2020.
  2. a b c d Mika Bendiksby, Anne K. Brysting, Lisbeth Thorbek, Galina Gussarova, Olof Ryding: Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Lamium L. (Lamiaceae): Disentangling origins of presumed allotetraploids. In: Taxon, Volume 60, Issue 4, 2011, S. 986–1000. doi:10.1002/tax.604004
  3. a b c Manfred A. Fischer, Karl Oswald, Wolfgang Adler: Exkursionsflora für Österreich, Liechtenstein und Südtirol. 3., verbesserte Auflage. Land Oberösterreich, Biologiezentrum der Oberösterreichischen Landesmuseen, Linz 2008, ISBN 978-3-85474-187-9.
  4. a b c Siegmund Seybold (Hrsg.): Schmeil-Fitschen interaktiv. CD-ROM, Version 1.1. Quelle & Meyer, Wiebelsheim 2002, ISBN 3-494-01327-6.
  5. a b c d Xi-wen Li, Ian C. Hedge: Lamium. In: Wu Zheng-yi, Peter H. Raven (Hrsg.): Flora of China. Volume 17: Verbenaceae through Solanaceae. Science Press/Missouri Botanical Garden Press, Beijing/St. Louis 1994, ISBN 0-915279-24-X, S. 158 (englisch). textgleich online wie gedrucktes Werk.
  6. a b c Peter Schönfelder, Ingrid Schönfelder: Die neue Kosmos-Mittelmeerflora. Franckh-Kosmos-Verlag Stuttgart 2008. ISBN 978-3-440-10742-3. S. 250.
  7. Ferhat Celep: Lamium bilgilii (Lamiaceae), a new species from South-western Turkey (Burdur-Muğla). In: Phytotaxa, Volume 312, Issue 2, Juli 2017, S. 263. doi:10.11646/phytotaxa.312.2.9
  8. Stefan Nehring et al. (Hrsg.): Naturschutzfachliche Invasivitätsbewertungen für in Deutschland wild lebende gebietsfremde Gefäßpflanzen. BfN-Skript 352, 2013, S. 98. (online).
  9. Bundesamt für Verbraucherschutz und Lebensmittelsicherheit (BVL) (Herausgeber): Stoffliste des Bundes und der Bundesländer, Kategorie „Pflanzen- und Pflanzenteile“. BVL-Report 8.4. Springer Verlag Basel etc 2014, ISBN 978-3-319-05806-1.
  10. EFSA European Food Safety Authority (editor): Consolidated list of Article 13 health claims. List of references received by EFSA. Part 3 IDs 2001 – 3000. Parma, 5 April 2011.
  11. Siegfried Bäumler: Heilpflanzenpraxis heute. Band 2 Rezepturen und Anwendungen. 2. Auflage 2013, Urban & Fischer Verlag, München, ISBN 978-3-437-57273-9, S. 476.
  12. Steffen Guido Fleischhauer, Jürgen Guthmann, Roland Spiegelberger: Essbare Wildpflanzen 200 Arten bestimmen und verwenden. 17. Auflage. AT Verlag, 2015, ISBN 978-3-03800-886-6, S. 111.
  13. Michael Straub: Besonderheiten und Potenziale des ökologischen Anbaus von Arznei- und Gewürzpflanzen. 3. Tagung Arzneipflanzenanbau in Deutschland – mit koordinierter Forschung zum Erfolg. In: Gülzower Fachgespräche, Band 56, ISBN 978-3-942147-36-1, S. 29–56.

Weblinks

 src=
– Album mit Bildern, Videos und Audiodateien
 src=Wiktionary: Taubnessel – Bedeutungserklärungen, Wortherkunft, Synonyme, Übersetzungen
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autoren und Herausgeber von Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia DE

Taubnesseln: Brief Summary ( германски )

добавил wikipedia DE

Die Taubnesseln (Lamium) sind eine Pflanzengattung in der Familie der Lippenblütler (Lamiaceae).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autoren und Herausgeber von Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia DE

Duufnäädler ( севернофризиски )

добавил wikipedia emerging languages
Amrum.pngTekst üüb Öömrang

Duufnäädler of uk Hönangnäädler (Lamium) san en plaantenskööl uun det famile Lamiaceae. Hör bloosensaft, di nektaar, smääkt swet, diar komt di nööm faan uf.

Enkelt slacher

Aal a slacher

L. album – L. amplexicaule – L. bakhtiaricum – L. bifidum – L. bilgilii – L. caucasicum – L. confertum – L. coutinhoi – L. cyrneum – L. demirizii – L. eriocephalum – L. flexuosum – L. galactophyllum – L. galeobdolon – L. garganicum – L. gevorense – L. glaberrimum – L. macrodon – L. maculatum – L. moschatum – L. multifidum – L. orientale – L. orvala – L. persepolitanum – L. purpureum – L. taiwanense – L. tomentosum – L. tschorochense – L. vreemanii

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Duufnäädler: Brief Summary ( севернофризиски )

добавил wikipedia emerging languages

Duufnäädler of uk Hönangnäädler (Lamium) san en plaantenskööl uun det famile Lamiaceae. Hör bloosensaft, di nektaar, smääkt swet, diar komt di nööm faan uf.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Hingivîn ( курдски )

добавил wikipedia emerging languages
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Nivîskar û edîtorên Wikipedia-ê
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Hingivîn: Brief Summary ( курдски )

добавил wikipedia emerging languages

Hingivîn, gezika derewîn, riwekek ji famîleya gezika derewîn lamiumalbumê ye. Riwekek salane yan dusalane ye. Pelên wê dişibin gezikê (gezgezok, gezgezk), perên pelan dirûvê birrekê de ne. Di axa bikêr de digihê û di sermayê de wekî gelek riwekan naqerise.

Li Kurdistanê tê berhevkirin, çandiniya wê hêj jî nîne. Berê di bijîşkiya gelêrî de sûd jê dihate wergirtin.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Nivîskar û edîtorên Wikipedia-ê
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Sûchnettel ( западнофризиски )

добавил wikipedia emerging languages

Sûchnettel (Lamium) is in skaai fan planten binnen de famylje fan 'e lippeblommen. It skaai bestiet út ienjierrige, mar ek út mearjierrige planten.

Yn it Frysk hjit de sûchnettel ek wol Adam en Eva, (stille, nuete, sêfte, dôve, wyfke of wite) brânnettel, nettelstrûk, (sêfte, dôve) broeier, broeinettel, daunettel, huningblom, ingeltsje-iten, (bline, dôve) nettel, sûger of dôvenettel.

De namme dôvenettel komt fan de âlde betsjutting dôf = net wurkjend. De blêden lykje sterk op dy fan de brânnettel, mar hawwe gjin nettels mei mieresoer. De namme sûchnettel komt fan de nektar dy't út de blomkes sûge wurde kin.

De ûngefear 40 soarten planten fan dit skaai binne lânseigen op it Eurazysk kontinint en yn Noard-Afrika.

Yn Fryslân en Nederlân komme de folgjende soarten foar:

Eartiids waarden de giele sûchnettel (Lamiastrum galeobdolon) en de bûnte giele sûchnettel (Lamiastrum galeobdolon 'Florentinum') ek wol ta dit skaai rekkene.

Bûten Nederlân komme ek noch foar:

thunb
 src=
De blomkes fan tichtby

Sjoch ek

List fan planten

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia auteurs en redakteuren
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Sûchnettel: Brief Summary ( западнофризиски )

добавил wikipedia emerging languages

Sûchnettel (Lamium) is in skaai fan planten binnen de famylje fan 'e lippeblommen. It skaai bestiet út ienjierrige, mar ek út mearjierrige planten.

Yn it Frysk hjit de sûchnettel ek wol Adam en Eva, (stille, nuete, sêfte, dôve, wyfke of wite) brânnettel, nettelstrûk, (sêfte, dôve) broeier, broeinettel, daunettel, huningblom, ingeltsje-iten, (bline, dôve) nettel, sûger of dôvenettel.

De namme dôvenettel komt fan de âlde betsjutting dôf = net wurkjend. De blêden lykje sterk op dy fan de brânnettel, mar hawwe gjin nettels mei mieresoer. De namme sûchnettel komt fan de nektar dy't út de blomkes sûge wurde kin.

De ûngefear 40 soarten planten fan dit skaai binne lânseigen op it Eurazysk kontinint en yn Noard-Afrika.

Yn Fryslân en Nederlân komme de folgjende soarten foar:

Brede sûchnettel (Lamium confertum) Flekte sûchnettel (Lamium maculatum) Streke sûchnettel (Lamium maculatum 'Variegatum') Hinnebyt (Lamium amplexicaule) Ynsniene sûchnettel (Lamium hybridum) Pearse sûchnettel (Lamium purpureum) Wite sûchnettel (Lamium album)

Eartiids waarden de giele sûchnettel (Lamiastrum galeobdolon) en de bûnte giele sûchnettel (Lamiastrum galeobdolon 'Florentinum') ek wol ta dit skaai rekkene.

Bûten Nederlân komme ek noch foar:

Lamium bifidum Lamium barbatum Lamium corsicum Lamium flexuosum Lamium garganicum Lamium glaberrimum Lamium molucellifolium (bastert pearse sûchnettel) Lamium moschatum Lamium orvala thunb  src= De blomkes fan tichtby
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia auteurs en redakteuren
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Tupa kopśiwa ( долнолужички )

добавил wikipedia emerging languages
Pódobny lema Toś ten nastawk z temu rod "Lamium" jo pó lema na drugi nastawk pódobny. Drugi lema kopśiwa ma temu rod "Urtica".

Tupa kopśiwa[1] (Lamium) jo rod ze swójźby gubkatych kwitarjow (Lamiaceae). Druge serbske mě jo kopśiwka[2].

Systematika

 src=
Wjelicka tupa kopśiwa (Lamium orvala)

Rod tupych kopśiwow se znutśika swójźby gubkatych kwitarjow (Lamiaceae) do pódswójźby Lamioideae, Tribus Lamieae staja. Rod wopśimjejo něźi 30 družynow.[3]

Srjejźnoeuropejske družyny su:[4]

Złotne kopśiwki z něźi 10 družynami[3] se wótwisnje wót Bearbeiter ako swójski rod Galeobdolon[3][4][5] abo ako pódrod typych kopśiwow (Lamium subg. Galeobdolon) zastopnjowany . W srjejźnej Europje wopśimjejo slědujuce družyny:[4]

Nožki

  1. 1,0 1,1 W internetowem słowniku: Taubnessel
  2. Starosta: Dolnoserbsko-nimski słownik, Niedersorbisch-deutsches Wörterbuch, Bautzen 1999, ISBN 3-7420-1096-4, bok 190
  3. 3,0 3,1 3,2 M. A. Fischer, K. Oswald, W. Adler: Exkursionsflora für Österreich, Liechtenstein und Südtirol. Dritte Auflage, Land Oberösterreich, Biologiezentrum der OÖ Landesmuseen, Linz 2008, ISBN 978-3-85474-187-9
  4. 4,0 4,1 4,2 Siegmund Seybold (Hrsg.): Schmeil-Fitschen interaktiv (CD-Rom), Quelle & Meyer, Wiebelsheim 2001/2002, ISBN 3-494-01327-6
  5. Flora of China
  6. W internetowem słowniku: Goldnessel


лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Tupa kopśiwa: Brief Summary ( долнолужички )

добавил wikipedia emerging languages

Tupa kopśiwa (Lamium) jo rod ze swójźby gubkatych kwitarjow (Lamiaceae). Druge serbske mě jo kopśiwka.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia emerging languages

Lamium ( англиски )

добавил wikipedia EN

Lamium (dead-nettles) is a genus of about 30 species of flowering plants in the family Lamiaceae,[3] of which it is the type genus. They are all herbaceous plants native to Europe, Asia, and northern Africa, but several have become very successful weeds of crop fields and are now widely naturalised across much of the temperate world.[2][4][5]

Description

The genus includes both annual and perennial species; they spread by both seeds and stems rooting as they grow along the ground. They have square stems[6] and coarsely textured pairs of leaves, often with striking patterns or variegation. They produce double-lipped flowers in a wide range of colours.[7]

The common name "dead-nettle" has been derived from the German Taubnessel ("deaf nettle", or "nettle without a kernel"),[8] and refers to the resemblance of Lamium album[9] to the very distantly related stinging nettles, but unlike those, they do not have stinging hairs and so are harmless or apparently "dead".

Several closely related genera were formerly included in Lamium by some botanists, including Galeopsis (hemp-nettles) and Leonurus (motherworts).

Cultivation

Lamium species are widely cultivated as groundcover, and numerous cultivars have been selected for garden use.[7] They are frost hardy and grow well in most soils. Flower colour determines planting season and light requirement: white- and purple-coloured flowered species are planted in spring and prefer full sun. The yellow-flowered ones are planted in fall (autumn) and prefer shade. They often have invasive habits and need plenty of room.

Ecology

Scanograph of Lamium moschatum

Lamium species are used as food plants by the larvae of some Lepidoptera species including angle shades, setaceous Hebrew character and the Coleophora case-bearers C. ballotella, C. lineolea and C. ochripennella.

Species[2]
  • Lamium album L. – (white dead-nettle) – widespread across Europe + northern Asia from Spain + Norway to Japan + Kamchatka; naturalized in New Zealand + North America
  • Lamium amplexicaule L. – (henbit dead-nettle) – widespread across Europe and northern Asia from Spain + Norway to Japan + Kamchatka, as well as North Africa, Ethiopia, Azores, Madeira, Canary Islands; naturalized in New Zealand, Hawaii, South America + North America
  • Lamium bifidum Cirillo – Mediterranean from Portugal to Romania
  • Lamium caucasicum Grossh. – Caucasus (southern European Russia, Armenia, Georgia, Azerbaijan)
  • Lamium confertum Fr. – northern Europe from Ireland to northern Russia; naturalized in Greenland + Iceland
  • Lamium coutinhoi J.G.García – Portugal
  • Lamium demirizii A.P.Khokhr. – Turkey
  • Lamium eriocephalum Benth. – Turkey
  • Lamium flexuosum Ten. – Spain, France, Italy, Algeria, Morocco, Tunisia
  • Lamium galactophyllum Boiss. & Reut. – Turkey
  • Lamium galeobdolon (L.) L. – northern + central Europe and western Asia from Spain + Denmark east to Iran + Western Siberia; naturalized in New Zealand + Madeira
  • Lamium garganicum L. – Mediterranean + western Asia from Portugal to Kazakhstan + Saudi Arabia
  • Lamium gevorense (Gómez Hern.) Gómez Hern. & A.Pujadas – Spain, Portugal, Corsica
  • Lamium glaberrimum (K.Koch) Taliev – Crimea
  • Lamium × holsaticum Prahl – central Europe (L. album × L. maculatum)
  • Lamium macrodon Boiss. & A.Huet – Turkey, Caucasus, Syria, Iran, Iraq
  • Lamium maculatum (L.) L. – (spotted white dead-nettle, purple dragon) – Europe + Middle East from Portugal to Turkey; also Gansu + Xinjiang Provinces of western China
  • Lamium moluccellifolium (northern dead-nettle)
  • Lamium moschatum Mill. – eastern Mediterranean (Greece, Turkey, Syria, Palestine, Cyprus)
  • Lamium multifidum L. – Turkey, Caucasus
  • Lamium orientale (Fisch. & C.A.Mey.) E.H.L.Krause – Turkey, Syria, Palestine
  • Lamium orvala L. – Austria, Italy, Hungary, Slovenia
  • Lamium purpureum L. (red dead-nettle) – northern + central Europe and western Asia from Spain + Denmark east to Caucasus + Siberia; naturalized in Korea, Taiwan, North America, New Zealand, Argentina, Falkland Islands
  • Lamium taiwanense S.S.Ying – Taiwan
  • Lamium tomentosum Willd. – Turkey, Caucasus, Iran, Iraq
  • Lamium vreemanii A.P.Khokhr. – Turkey

References

Wikimedia Commons has media related to Lamium.
Wikispecies has information related to Lamium.
Look up lamium in Wiktionary, the free dictionary.
  1. ^ Carl Linnaeus (1753) Species Plantarum, p. 579.
  2. ^ a b c Kew World Checklist of Selected Plant families
  3. ^ "Lamium L."
  4. ^ Altervista Flora Italiana, Genere Lamium includes photos and distribution maps for Europe and North America
  5. ^ Flora of China Vol. 17 Page 157 野芝麻属 ye zhi ma shu Lamium Linnaeus, Sp. Pl. 2: 579. 1753.
  6. ^ Parnell, J. and Curtis, T. 2012. Webb's An Irish Flora. p. 355. Cork University Press. ISBN 978-185918-4783
  7. ^ a b RHS A-Z encyclopedia of garden plants. United Kingdom: Dorling Kindersley. 2008. p. 1136. ISBN 978-1405332965.
  8. ^ Wedgwood, Hensleigh (1855). "On False Etymologies". Transactions of the Philological Society (6): 70.
  9. ^ Brown, V. K.; Lawton, J. H.; Grubb, P. J. (29 August 1991). "Herbivory and the Evolution of Leaf Size and Shape [and Discussion]". Philosophical Transactions of the Royal Society B: Biological Sciences. 333 (1267): 265–272. doi:10.1098/rstb.1991.0076. ... appearance of vegetative plants of white dead-nettles (Lamium album) (Labiatae) bear a close resemblance to stinging nettles (Urtica dioica) (Urticaceae). Stinging hairs deter soft-muzzled, grazing mammals, suggesting that dead-nettles are harmless Batesian mimics. However, many other labiates that do not closely mimic nettles have ovate leaves with serrate margins, so if this is a case of true mimicry, it may have involved rather little modification in leaf shape. ...
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EN

Lamium: Brief Summary ( англиски )

добавил wikipedia EN

Lamium (dead-nettles) is a genus of about 30 species of flowering plants in the family Lamiaceae, of which it is the type genus. They are all herbaceous plants native to Europe, Asia, and northern Africa, but several have become very successful weeds of crop fields and are now widely naturalised across much of the temperate world.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EN

Lamium ( есперанто )

добавил wikipedia EO

Lamio (Lamium) estas plantogenro en la familio de la Lamiacoj (Lamiaceae).

Priskribo

 src=
Ilustraĵo el English botany, or, Coloured figures of British plants, 1863 , Lamium confertum.
 src=
solida kaliko kaj nematura kamerfrukto de purpura lamio (Lamium purpureum).

Vegetaj karakterizaĵoj

Lamio-specioj estas unujaraj ĝis multjaraj herbaj plantoj. La supergrundaj plantpartoj havas konusformajn harojn kaj etajn glandojn. La kontraŭstarantaj folioj estas kun folitigetoj kaj foliplato. La simpla foliplato havas retajn folinervojn kaj havas harojn. La folirando estas noĉa ĝis segildenta.

Generativaj karakterizaĵoj

5 ĝis 15 preskaŭ sidantaj floroj staras kune en pseŭdoverticiloj kun mallongaj antaŭfolioj. La brakteoj de la pseŭdoverticiloj estas folisimilaj.

La duseksaj floroj estas unusimetriaj kaj kvinnombraj kun duoblaj periantoj. La kaliko havas formon de tubo ĝis sonorilo, kvinfolivejna. La koloro de la florkrono estas flava, rozea ĝis purpura. La petaloj estas unusimetriaj, fronte ventroformaj kaj dulipaj. La supra lipo estas kaskadoforma volbita kaj plej ofte glatrandaj, malofte dufendaj. La ekstera flanko havas harojn. La fruktoj estas kamerfruktoj. Ili estas akre eĝaj kaj je la pinto stucitaj. Ili havas je la bazo eleosomon.

Floroj

La floroj estas lipfloroj. Ili estas polenigataj de burdoj kaj aliaj apoideoj. La disvastigmeĥanismo de la fruktopartoj okazas per formikoj (mirmekoĥio).

Sistematiko

 src=
ordinara orlamio (Lamium galeobdolon)
 src=
blanka lamio (Lamium album)
 src=
Galeobdolon argentatum

La genro Lamium estis enklasigita en 1753 de Carl von Linné. La genro Lamium apartenas al la tribo Lamieae en la subfamilio Lamioideae ene de la familio Lamiacoj (Lamiaceae).

La genro Lamium havas 25 ĝis 30 speciojn.

La ora lamio kun ĉ. 10 specioj estas aŭ propraj specioj en la genro Lamio aŭ propraj specioj en subgenro Galeobdolon (Lamium subg. Galeobdolon) en Mezeŭropo, tiu grupo konsistas el jenaj specioj:

  • Lamium argentatum (SMEJKAL) HENKER EX G.H.LOOS, sin.: Galeobdolon argentatum SMEJKAL, Lamium galeobdolon subsp. argentatum (SMEJKAL) J. DUVIGN.): La hejmregiono estas okcidenta kaj meza Eŭropo. Ĝi estas kulturplanto kaj neofito en kelkaj landoj.
  • Lamium endtmannii G.H.LOOS, Sin.: Galeobdolon endtmannii (G.H.LOOS) HOLUB), ĝi ankaŭ estas rigardata kiel subspecio subsp. montanum (PERS.) HAYEK
  • Lamium flavidum F.HERM., Syn.: Galeobdolon flavidum (F. HERM.) HOLUB, Lamium galeobdolon subsp. flavidum (F.HERM.) Á.LÖVE & D.LÖVE): Ĝi hejmiĝas en la Eŭropaj montaroj.
  • Lamium galeobdolon (L.) L., sin.: Galeobdolon luteum HUDS.: Ĝi hejmiĝas de Eŭropo ĝis Kaŭkazio
  • Lamium montanum (Pers.) HOFFM. EX KABATH, sin: Galeobdolon montanum(PERS.) RCHB.}}, Lamium galeobdolon subsp. montanum (PERS.) HAYEK: Ĝi hejmiĝas en Eŭropo ĝis Irano

Jenaj hibridoj en la genro Lamium estas konataj:

  • Lamium × holsaticumPRAHL}} = Lamium album × Lamium maculatum: Ĝi troviĝas en Eŭropo (Francujo, Germanujo, Italujo, Svislando, Polujo, Hungarujo kaj Rumanujo).
  • Lamium × schroeteri GAMS}} = Lamium album × Lamium purpureum: Ĝi troviĝas en Francujo, Svislando kaj Hungarujo.

Literaturo

  • Peter William Ball: Lamium L. En: T. G. Tutin, V. H. Heywood, N. A. Burges, D. M. Moore, D. H. Valentine, S. M. Walters, D. A. Webb (eld.): Flora Europaea. Volume 3: Diapensiaceae to Myoporaceae. Cambridge University Press, Cambridge 1972, ISBN 0-521-08489-X, S. 147–148
  • Mika Bendiksby, Anne K. Brysting, Lisbeth Thorbek, Galina Gussarova, Olof Ryding: Molecular phylogeny and taxonomy of the genus Lamium L. (Lamiaceae): Disentangling origins of presumed allotetraploids. In: Taxon, Volume 60, Issue 4, 2011, S. 986–1000.
  • Mika Bendiksby, Lisbeth Thorbek, A.-C. Scheen, C. Lindqvist, Olof Ryding: An updated phylogeny and classification of Lamiaceae subfamily Lamioideae. In: Taxon, Volume 60, 2011, S. 471–484.
  • Yasaman Salmaki, Mika Bendiksby, Günther Heubl: Molecular phylogeny confirms the placement of enigmatic Stachys persepolitana in Lamium (Lamiaceae; subfam. Lamioideae). In: Phytotaxa, Volume 192, Issue 4, 15. Januar 2015, S. 254–266. COI:10.11646/phytotaxa.192.4.3 Volltext-PDF.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipedio aŭtoroj kaj redaktantoj
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EO

Lamium: Brief Summary ( есперанто )

добавил wikipedia EO

Lamio (Lamium) estas plantogenro en la familio de la Lamiacoj (Lamiaceae).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipedio aŭtoroj kaj redaktantoj
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia EO

Lamium ( шпански; кастиљски )

добавил wikipedia ES

Lamium es un género de una treintena de especies aceptadas, de las más de 300 descritas[2]​ de plantas de la familia Lamiaceae, de la que es el género tipo. Todas son herbáceas, nativas de Europa, Asia, y norte de África, y varias se han convertido en malezas de las tierras de cultivo, estando ampliamente naturalizadas en las regiones templadas del mundo. Reciben el nombre genérico común de ortiga muerta.[3]

Incluye plantas anuales y perennes; y se multiplica ampliamente tanto por semilla como por rizoma, al ir creciendo por el terreno.

Especies aceptadas

Lista completa de las especies y taxones infraespecficos descritos con sinónimos en The Plant List

Algunos géneros estrechamente relacionados se han incluido formalmente en Lamium por algunos botánicos, incluyendo a Lamiastrum, Galeopsis, Leonurus.

Las especies de Lamium son alimento de larvas de algunas especies de mariposas, como Phlogophora meticulosa, Xestia c-nigrum y tres especies del género Coleophora: C. ballotella, C. lineolea y C. ochripennella.

Cultivo

Aguantan heladas y crecen bien en la mayoría de los suelos. El color floral determina la estación de plantado, y sus requerimientos lumínicos: las especies blancas, purpúreas se plantan en primavera y prefieren pleno sol. Las amarillas, en otoño y aceptan y prefieren sombra. Tienen hábitos de especies invasivas. Se propagan de semilla o por división a comienzos de primavera.

Referencias

  1. «Lamium». Royal Botanic Gardens, Kew: World Checklist of Selected Plant Families. Consultado el 29 de marzo de 2010.
  2. The Plant List
  3. Colmeiro, Miguel: «Diccionario de los diversos nombres vulgares de muchas plantas usuales ó notables del antiguo y nuevo mundo», Madrid, 1871.

 title=
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autores y editores de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ES

Lamium: Brief Summary ( шпански; кастиљски )

добавил wikipedia ES

Lamium es un género de una treintena de especies aceptadas, de las más de 300 descritas​ de plantas de la familia Lamiaceae, de la que es el género tipo. Todas son herbáceas, nativas de Europa, Asia, y norte de África, y varias se han convertido en malezas de las tierras de cultivo, estando ampliamente naturalizadas en las regiones templadas del mundo. Reciben el nombre genérico común de ortiga muerta.​

Incluye plantas anuales y perennes; y se multiplica ampliamente tanto por semilla como por rizoma, al ir creciendo por el terreno.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autores y editores de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ES

Iminõges ( естонски )

добавил wikipedia ET

Iminõges (Lamium) on rohttaimede perekond huulõieliste sugukonnast.

Levik

Perekonda kuulub umbes 50 liiki, mis kasvavad pärismaisena Euroopas, Aasias ja Põhja-Aafrikas, kuid on laialt naturaliseerunud ka näiteks Põhja-Ameerikas. Osa liike on invasiivsed.

Valge iminõges on Eestis väga sage ja verev iminõges sage. Koldnõges kasvab Eestis oma levila põhjapiiril ning mandril on tavaline, saartel haruldane. Täpiline iminõges on Eestis haruldase liigina kantud punasesse raamatusse. Eestis kasvavad ka hõlmine iminõges ja hambune iminõges.

Iminõgesed ei ole pinnase suhtes nõudlikud ning tavaliselt taluvad hästi ka külma.

Kirjeldus

Iminõgeste hulgas on nii üheaastaseid kui ka mitmeaastaseid liike. Osa iminõgeseid paljuneb üksnes seemnetega, osa aga ka vegetatiivselt.

Iminõgestel on neljakandilise ristlõikega vars ning vastakuti kinnituvad südamekujulised pehmete karvadega kaetud lehed. Õied on huuljad, kiivrikujulise ülahuulega. Õied võivad olla väga dekoratiivsed; neid on nii valgeid, kollaseid kui ka eri tooni roosasid ja purpurseid.

Kasutamine

Kauniõielisi liike kasutatakse haljastuses, neist on aretatud ka kultuursorte.

Paljusid liike kasutatakse ravimtaimedena.

Eesti liigid

Teisi liike

Välislingid

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipeedia autorid ja toimetajad
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ET

Iminõges: Brief Summary ( естонски )

добавил wikipedia ET
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipeedia autorid ja toimetajad
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia ET

Peipit ( фински )

добавил wikipedia FI

Peipit (Lamium) on huulikukkaiskasvien heimoon kuuluva kasvisuku. Niille tunnusomaista ovat pehmeäkarvaisuus, herttamainen lehtilapa, kaksihuulinen teriö sekä säteittäinen ja viisiliuskainen verhiö. Peipit voivat olla yksi- tai monivuotisia. Ne muistuttavat paljon pillikkeitä, mutta peipit erottaa selvästi pillikkeistä verkkosuonisten lehtiensä avulla. Sukujen kukkarakenteet poikkeavat myös toisistaan, sillä peippien teriön alahuulen sivuliuskat ovat pieniä, sulautuneet keskiliuskaan tai puuttuvat kokonaan. Pillikkeillä teriön alahuuli on selvästi kolmiliuskainen. Peipit ovat pehmytkarvaisia ja pillikkeet sukaskarvaisia.[3]

Peippilajeja

Suomessa tavattavia peippilajeja:

Muita peippilajeja:

Suomessa kasvatetaan koristekasvina Euroopassa yleistä hopeatäpläpeippiä (Lamium maculatum), josta käytetään myös nimeä täplälehtipeippi.

Keltapeippi (Lamium galeobdolon) luokiteltiin aikaisemmin peippien sukuun, mutta nykyään se luokitellaan keltapeippien (Lamiastrum) sukuun kuuluvaksi lajiksi.[4]

Lähteet

  • Retkeilykasvio. Toim. Hämet-Ahti, Leena & Suominen, Juha & Ulvinen, Tauno & Uotila, Pertti. Luonnontieteellinen keskusmuseo, Kasvimuseo, Helsinki 1998.

Viitteet

  1. Kasviatlas 2008: Peipit Viitattu 1.4.2010
  2. ITIS: Lamium (englanniksi)
  3. Anderberg, A & A-L: Den virtuella floran 2004-2009. Tukholma: Naturhistoriska riksmuseet. Viitattu 7.7.2009. (ruotsiksi)
  4. Retkeilykasvio 1998, s. 361.

Aiheesta muualla

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedian tekijät ja toimittajat
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FI

Peipit: Brief Summary ( фински )

добавил wikipedia FI

Peipit (Lamium) on huulikukkaiskasvien heimoon kuuluva kasvisuku. Niille tunnusomaista ovat pehmeäkarvaisuus, herttamainen lehtilapa, kaksihuulinen teriö sekä säteittäinen ja viisiliuskainen verhiö. Peipit voivat olla yksi- tai monivuotisia. Ne muistuttavat paljon pillikkeitä, mutta peipit erottaa selvästi pillikkeistä verkkosuonisten lehtiensä avulla. Sukujen kukkarakenteet poikkeavat myös toisistaan, sillä peippien teriön alahuulen sivuliuskat ovat pieniä, sulautuneet keskiliuskaan tai puuttuvat kokonaan. Pillikkeillä teriön alahuuli on selvästi kolmiliuskainen. Peipit ovat pehmytkarvaisia ja pillikkeet sukaskarvaisia.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedian tekijät ja toimittajat
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FI

Lamier ( француски )

добавил wikipedia FR

Lamium

Lamium est un genre de plantes herbacées, les lamiers, de la famille des Lamiaceae.

Ses espèces sont annuelles ou pérennes.

Étymologie

Le nom de lamier est la francisation de Lamium issu du latin lamia, tiré du même mot grec désignant une créature monstrueuse (Lamia, ogresse dans la mythologie grecque), provenant de laimos, « gorge, gosier ». La corolle bilabiée des lamiers peut évoquer, pour un esprit imaginatif, la gueule ouverte de ces lamies monstrueuses[1].

Description

Ce sont des plantes à tige de section carrée, à feuilles simples généralement dentées (quand il n'y a pas les fleurs on peut la confondre avec l'ortie), à fleurs en verticilles. Les inflorescences sont des verticilles, rapprochés au sommet de la tige. Les sépales forment un calice en forme de tube se terminant par 5 dents égales, les pétales forment eux une corolle à deux lèvres, la supérieure en forme de casque, masquant les étamines, à 3 lobes, le médian élargi, bilobé et les 2 latéraux très petits, en forme de dents. Les akènes sont tronqués au sommet[2]. On en rencontre une quarantaine d'espèces en Europe, Afrique du Nord et Asie.

Utilisations

Les lamiers (Lamier pourpre, ortie blanche…) ont de nombreuses utilisations alimentaires, médicinales[réf. nécessaire] et des usages ludiques.[pas clair]

Généralement résistants au gel et poussant bien dans la plupart des sols, certains sont largement cultivées comme couvre-sol. De nombreux cultivars ont été créés par sélection comme plantes décoratives pour le jardin[3].

Si les conditions de sols et d'exposition leur conviennent, ils font spontanément de bons couvre-sols, décoratifs. Les espèces à fleurs blanches et violettes sont généralement plantées au printemps en zone ensoleillée. Les lamiers à fleurs jaunes sont plantées en automne (automne) et préfèrent l'ombre (plante de sous-bois dans la Nature).

Liste d'espèces

Selon World Checklist of Selected Plant Families (WCSP) (31 Jan 2011)[4] :

Plante hôte

Les chenilles des lépidoptères suivants se nourrissent de lamier :

  • l'Écaille chinée (Euplagia quadripunctaria, famille des Erebidae),
  • la Feuille d'or (Autographa bractea L. famille des Noctuidae),
  • la Frangée (Noctua fimbriata famille des Noctuidae),
  • l'Iota (Autographa iota L. famille des Noctuidae),
  • la Liture (Agrochola litura L. famille des Noctuidae),
  • la Noctuelle typique (Naenia typica L.),
  • la Périzome coupée (Perizoma alchemillata, famille des Geometridae),
  • la Plusie vert-doré (Diachrysia chrysitis, famille des Noctuidae),
  • le Sphinx du pissenlit (Syntomi phegea L., famille des Syntomidae)[5].

Notes et références

  1. François Couplan, Les plantes et leurs noms. Histoires insolite, Éditions Quae, 2012 (lire en ligne), p. 76.
  2. Anne-Lise Enderlin Segret, « À propos de la ballote : Ballota nigra L. », thèse en Sciences pharmaceutiques, 1996, p. 16
  3. (en) Christopher Brickell, RHS A-Z Encyclopedia of Garden Plants, vol. 1, Londres, Dorling Kindersley, 2008, 3e éd., 1136 p. (ISBN 978-1-4053-3296-5, OCLC , présentation en ligne).
  4. WCSP. World Checklist of Selected Plant Families. Facilitated by the Royal Botanic Gardens, Kew. Published on the Internet ; http://wcsp.science.kew.org/, consulté le 31 Jan 2011
  5. David J. Carter, Guide des chenilles d'Europe, Delachaux & Niestlé, 1988 (ISBN 2-603-00639-8 et 978-2-603-00639-9, OCLC , lire en ligne)

Voir aussi

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FR

Lamier: Brief Summary ( француски )

добавил wikipedia FR

Lamium

Lamium est un genre de plantes herbacées, les lamiers, de la famille des Lamiaceae.

Ses espèces sont annuelles ou pérennes.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Auteurs et éditeurs de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia FR

Caochneantóg ( ирски )

добавил wikipedia GA

Planda bliantúil nó ilbhliantúil a fhaightear beagnach gach áit ach amháin sna trópaicí. An gas cearnach, na duilleoga roctha i bpéirí urchomhaireacha, na bláthanna déliopach is an liopa uachtarach faoi chochall, i bhfáinní ag na nóid. Pailnithe ag beacha den chuid is mó. Fástar cuid mhaith díobh le bláthanna móra nó ildaite mar mhaisiúchán. Is fiailí coiteanna cuid eile acu, ina measc an chaochneantóg bhán ilbhliantúil le bláth bán, is an chaochneantóg chorcra bhliantúil le bláth bándearg/corcra. Nuair nach bhfuil sí i mbláth bíonn an chaochneantóg bhán cosúil le fíorneantóg, ach gan ribí loiscneacha: is ar an ábhar sin a tugadh an t-ainm uirthi.

 src=
Tá an t-alt seo bunaithe ar ábhar as Fréamh an Eolais, ciclipéid eolaíochta agus teicneolaíochta leis an Ollamh Matthew Hussey, foilsithe ag Coiscéim sa bhliain 2011. Tá comhluadar na Vicipéide go mór faoi chomaoin acu beirt as ucht cead a thabhairt an t-ábhar ón leabhar a roinnt linn go léir.
 src=
Is síol é an t-alt seo. Cuir leis, chun cuidiú leis an Vicipéid.
Má tá alt níos forbartha le fáil i dteanga eile, is féidir leat aistriúchán Gaeilge a dhéanamh.


лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Údair agus eagarthóirí Vicipéid
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia GA

Mrtva kopriva ( хрватски )

добавил wikipedia hr Croatian

Mrtva kopriva (medić, lat. Lamium nom. cons.), rod od oko 30 vrsta[1] jednogodišnjeg raslinja i trajnica iz porodice Lamiaceae. Tipični je rod koj ije porodici daop ime

U Hrvatskoj raste nekoliko vrsta, među kojima bijela mrtva kopriva (L. album), mala ili obuhvatna mrtva kopriva ili širokolisni medić (L. amplexicaule), žuta mrtva kopriva (L. galeobdolon), garganska mrtva kopriva (L. garganicum), pjegava mrtva kopriva (L. maculatum), velika mrtva kopriva (L. orvala), grimizna mrtva kopriva (Lamium purpureum) i još neke[2].

Nekadašnji rod Lamiastrum, također je poznat kao mrtva kopriva, a njegova jedina vrsta uklopljena je u rod Lamium, L. galeobdolon (L.) L.

Vrste

  1. Lamium album L.
  2. Lamium amplexicaule L.
  3. Lamium bakhtiaricum Jamzad
  4. Lamium bifidum Cirillo
  5. Lamium bilgilii Celep
  6. Lamium caucasicum Grossh.
  7. Lamium confertum Fr.
  8. Lamium coutinhoi J.G.García
  9. Lamium cyrneum Paradis
  10. Lamium demirizii A.P.Khokhr.
  11. Lamium eriocephalum Benth.
  12. Lamium flexuosum Ten.
  13. Lamium galactophyllum Boiss. & Reut.
  14. Lamium galeobdolon (L.) L.
  15. Lamium garganicum L.
  16. Lamium gevorense (Gómez Hern.) Gómez Hern. & A.Pujadas
  17. Lamium glaberrimum (K.Koch) Taliev
  18. Lamium × holsaticum Prahl
  19. Lamium macrodon Boiss. & A.Huet
  20. Lamium maculatum (L.) L.
  21. Lamium moschatum Mill.
  22. Lamium multifidum L.
  23. Lamium orientale (Fisch. & C.A.Mey.) E.H.L.Krause
  24. Lamium orvala L.
  25. Lamium persepolitanum (Boiss.) Jamzad
  26. Lamium purpureum L.
  27. Lamium × schroeteri Gams
  28. Lamium taiwanense S.S.Ying
  29. Lamium tomentosum Willd.
  30. Lamium tschorochense A.P.Khokhr.
  31. Lamium vreemanii A.P.Khokhr.
Logotip Zajedničkog poslužitelja
Na Zajedničkom poslužitelju postoje datoteke vezane uz: Mrtva kopriva
Logotip Wikivrsta
Wikivrste imaju podatke o: Lamium

Izvori

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori i urednici Wikipedije
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia hr Croatian

Mrtva kopriva: Brief Summary ( хрватски )

добавил wikipedia hr Croatian

Mrtva kopriva (medić, lat. Lamium nom. cons.), rod od oko 30 vrsta jednogodišnjeg raslinja i trajnica iz porodice Lamiaceae. Tipični je rod koj ije porodici daop ime

U Hrvatskoj raste nekoliko vrsta, među kojima bijela mrtva kopriva (L. album), mala ili obuhvatna mrtva kopriva ili širokolisni medić (L. amplexicaule), žuta mrtva kopriva (L. galeobdolon), garganska mrtva kopriva (L. garganicum), pjegava mrtva kopriva (L. maculatum), velika mrtva kopriva (L. orvala), grimizna mrtva kopriva (Lamium purpureum) i još neke.

Nekadašnji rod Lamiastrum, također je poznat kao mrtva kopriva, a njegova jedina vrsta uklopljena je u rod Lamium, L. galeobdolon (L.) L.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori i urednici Wikipedije
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia hr Croatian

Cycawka ( горнолужички )

добавил wikipedia HSB

Cycawka[1][2] (Lamium) je ród ze swójby cycawkowych rostlinow (Lamiaceae). Druhe serbske mjeno je hłuchawa[3][4].

Systematika

 src=
Hoberska cycawka (Lamium orvala)

Ród cycawkow so znutřka swójby cycawkowych rostlinow (Lamiaceae) do podswójby Lamioideae, Tribus Lamieae staja. Ród wobsahuje něhdźe 30 družinow.[5]

Srjedźoeuropske družiny su:[6]

Złote cycawki z něhdźe 10 družinami[5] so wotwisnje wot Bearbeiter jako swójski ród Galeobdolon[5][6][7] abo jako podród cycawkow (Lamium subg. Galeobdolon) zastopnjowany . W srjedźnej Europje wobsahuje sćěhowace družiny:[6]

Nóžki

  1. 1,0 1,1 Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 63.
  2. 2,0 2,1 W internetowym słowniku:
  3. Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 146.
  4. {Jurij Kral: Serbsko-němski słownik hornjołužiskeje serbskeje rěče, Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2003, ISBN 3-7420-0313-5, str. 107.
  5. 5,0 5,1 5,2 M. A. Fischer, K. Oswald, W. Adler: Exkursionsflora für Österreich, Liechtenstein und Südtirol. Dritte Auflage, Land Oberösterreich, Biologiezentrum der OÖ Landesmuseen, Linz 2008, ISBN 978-3-85474-187-9
  6. 6,0 6,1 6,2 Siegmund Seybold (Hrsg.): Schmeil-Fitschen interaktiv (CD-Rom), Quelle & Meyer, Wiebelsheim 2001/2002, ISBN 3-494-01327-6
  7. Flora of China


Móžeš slědowace polěpšić:
  • Namakaj a dodaj žórła, kotrež tekst potwjerdźeja
  • Rozšěr zarodk do nastawka

Jeli sy jedyn z mjenowanych njedostatkow skorigował(a), wotstroń prošu potrjecheny parameter předłohi {{Předźěłuj}}. Podrobnosće namakaš w dokumentaciji.


лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia HSB

Cycawka: Brief Summary ( горнолужички )

добавил wikipedia HSB

Cycawka (Lamium) je ród ze swójby cycawkowych rostlinow (Lamiaceae). Druhe serbske mjeno je hłuchawa.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia authors and editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia HSB

Lamium ( италијански )

добавил wikipedia IT

Lamium L. 1753 è un genere di piante spermatofite dicotiledoni appartenenti alla famiglia delle Lamiaceae, dall'aspetto di piccole erbacee annuali o perenni dai tipici fiori labiati.[1]

Etimologia

Uno dei primi studiosi dell'antichità ad usare il nome di questo genere (Lamium) è stato Plinio (Como, 23 – Stabia, dopo l'8 settembre 79), scrittore e naturalista latino, il quale ci indica anche una possibile etimologia: questo termine discenderebbe da un vocabolo greco ”laimos” il cui significato è “fauci – gola”. Ma potrebbe discendere anche da altre parole greche: ”lamos” (= larga cavità), oppure dal nome di una regina libica ”Làmia”. In quest'ultimo caso il collegamento esiste in quanto le mamme greche, per far star buoni i loro bambini, descrivevano questa regina come un mostro capace di ingoiarli (come del resto fa il fiore di questa pianta quando un bombo entra nel tubo corollino in cerca del nettare)[2].

La nomenclatura scientifica di questo genere, attualmente accettata (Lamium), è stata proposta da Linneo (Rashult, 23 maggio 1707 –Uppsala, 10 gennaio 1778), biologo e scrittore svedese, considerato il padre della moderna classificazione scientifica degli organismi viventi, nella pubblicazione Species Plantarum del 1753. In realtà prima ancora di Linneo fu Tournefort (Joseph Pitton de Tournefort (5 giugno 1656—28 dicembre 1708), botanico francese) ad usare per primo questa denominazione per un genere botanico.

Descrizione

 src=
Il portamento (Lamium amplexicaule)
 src=
La foglia (Lamium purpureum)
 src=
Infiorescenza (Lamium orvala)
 src=
Il fiore (Lamium maculatum)
 src=
L'androceo (Lamium album)

L'altezza media delle piante di questo genere varia tra i 10 cm e il metro. L'aspetto è erbaceo a volte quasi cespitoso e comunque sempre foglioso. La forma biologica è per metà specie di tipo terofita scaposa (T scap), e per l'altra metà di tipo emicriptofita scaposa (H scap); questo in base soprattutto al ciclo biologico che può essere annuo (o eventualmente bienne) nel primo caso e perenne nel secondo. Le piante in genere hanno un odore sgradevole e possono essere sia glabre che pubescenti.[2][3][4][5][6][7]

Radici

Le radici sono del tipo a fittone per le terofite e del tipo rizomatoso per le emicriptofite.

Fusto

Il fusto in genere è eretto (o prostrato-ascendente) e ramoso alla base. Ha una sezione quadrangolare a causa della presenza di fasci di collenchima posti nei quattro vertici, mentre le quattro facce sono concave. In alcune specie ai nodi inferiori il fusto può radicare (emettere delle radici) oppure (in altre specie) la parte ipogea del fusto è stolonifera. Inoltre facilmente può presentarsi arrossato nella parte basale.

Foglie

Le foglie, tutte picciolate, sono cuoriformi o ovato-triangolari o reniformi con apice arrotondato o acuto a seconda della specie. Lungo il fusto sono disposte in modo opposto (a due a due) e ogni verticillo è alternato rispetto al precedente; sono inoltre prive di stipole. La superficie è pubescente quasi tomentosa; il bordo è grossolanamente dentato o crenato e sulla pagina inferiore sono presenti delle evidenti nervature.

Infiorescenza

L'infiorescenza è portata in vari verticilli ascellari sovrapposti lungo il fusto. Ogni verticillo è composto da pochi fiori sessili (da 4 a 14 fiori) disposti circolarmente a corona poggianti su due brattee fogliose (o semplicemente delle foglie più piccole rispetto a quelle lungo il fusto). I verticilli sono ravvicinati specialmente verso l'apice del fusto. La forma delle brattee è ovale-cuoriforme con picciolo, pubescenti o lanose sulla pagina superiore più o meno come le foglie vere e proprie. Le brattee del verticillo seguente sono disposte in modo alterno e sono sempre più piccole di quelle inferiori.

Fiore

I fiori sono ermafroditi, zigomorfi (il calice è più o meno attinomorfo), tetraciclici (con i quattro verticilli fondamentali delle Angiosperme: calicecorollaandroceogineceo) e pentameri (calice e corolla formati da cinque elementi). Sono inoltre omogami (autofecondanti) e sono ricchi di nettare.

  • Formula fiorale. Per questa specie la formula fiorale della famiglia è la seguente:
X, K (5), [C (2+3), A 2+2], G (2), supero, drupa, 4 nucole[3][7]
  • Calice: i cinque sepali del calice sono concresciuti (calice gamosepalo) in una forma tubulare-campanulata e a struttura piuttosto rigida; all'apice termina con cinque lunghi denti lanceolati e spinescenti; questi sono inoltre lievemente divergenti e più o meno uguali (simmetria di tipo attinomorfa). La superficie del calice è pelosa ed è inoltre percorsa da 5 – 10 nervature longitudinali. Il calice è inoltre persistente.
  • Corolla: i cinque petali sono quasi completamente fusi (struttura gamopetala) in un'unica corolla formata da due labbra molto sviluppate. Alla base il tubo è stretto e diritto oppure ricurvo a seconda della specie. Il labbro superiore (composto da due dei cinque petali concresciuti) ha la forma di un cappuccio pubescente ben sviluppato e tutto intero; in questo modo protegge gli organi di riproduzione dalle intemperie e dal sole. Il "labello" (labbro inferiore composto dai tre petali rimanenti) è formato generalmente da un doppio lobo centrale anch'esso ben sviluppato e piegato verso il basso per fare da base di “atterraggio” agli insetti pronubi e da due lobi laterali molto contratti. I margini dei lobi possono essere interi o smarginati o anche crenati. Le fauci sono circondate da un anello di peli per impedire l'accesso ad insetti più piccoli e non adatti all'impollinazione. Il colore della corolla è vario: giallo, purpureo, violaceo, rosa o bianco con varie macchie interne più scure, soprattutto sui lobi inferiori, che servono da guida agli insetti pronubi.
  • Androceo: gli stami sono quattro (didinami - due corti e due lunghi – quello mediano posteriore, il quinto stame, manca per aborto) e tutti fertili. Il paio posteriore è più breve, mentre l'altra coppia è aderente al labbro superiore della corolla e sporge lievemente; tutti i filamenti sono paralleli tra di loro. Le antere hanno i lobi arrotondati a deiscenza longitudinale; sono inoltre conniventi e sono di due tipi: alcune hanno dei lunghi ciuffi di peli biancastri e lanosi, mentre altre sono glabre. I due lobi sono staccati e sono di colore generalmente scuro.
  • Gineceo: l'ovario è semi-infero (quasi supero) derivato da due carpelli. Ogni carpello è diviso in due parti da una falso setto divisorio, ossia in totale l'ovario è composto da quattro parti (quindi quattro ovuli) con logge a forma ovata. L'ovario è troncato all'apice. Lo stilo è semplice ed è inserito tra i carpelli alla base dell'ovario (stilo “ginobasico”). Lo stimma è bifido: termina in due lacinie più o meno uguali. Il nettare è nascosto sotto l'ovario.

Frutti

Il frutto è una nucula acheniforme (chiamato schizocarpo) troncato all'apice; più precisamente è una drupa (ossia una noce) con quattro semi (uno per ovulo derivato dai due carpelli divisi a metà). Questo frutto nel caso delle Lamiaceae viene chiamato “clausa”. Le quattro parti in cui si divide il frutto principale, sono ancora dei frutti (parziali) ma monospermici (un solo seme) e privi di endosperma. I frutti si trovano all'interno del calice persistente.

Riproduzione

  • Impollinazione: l'Impollinazione è entomofila ossia tramite insetti e in particolare tramite il Bombo, ma anche api. In effetti la corolla di queste piante è sorprendentemente conformata alle dimensioni e struttura dei Bombi. Quando questi insetti cercano di entrare nel tubo corollino per raggiungere i nettari (posti alla base dell'androceo) con le loro vibrazioni scuotono le antere poste all'interno del labbro superiore. In questo modo fanno scendere e quindi aderire al loro dorso peloso il polline della pianta. Visitando poi un altro fiore, parte di questo polline andrà a cadere sullo stimma provocando così l'impollinazione e la successiva fecondazione. Questo senz'altro è uno dei più interessanti mutui rapporti tra mondo animale e mondo vegetale per il raggiungimento di reciproci interessi. È da aggiungere comunque che qualora il tubo corollino si presentasse troppo stretto per prelevare il nettare, il Bombo allora si porta all'esterno del fiore e incomincia a rosicchiare la base della corolla raggiungendo così alla fine, per una via non naturale, il suo obiettivo: il nettare. In questo modo però si “rompe” il mutuo rapporto a favore solamente dell'insetto; il fiore non verrà impollinato e rimarrà sterile.[2]
  • Riproduzione: la fecondazione avviene fondamentalmente tramite l'impollinazione dei fiori (vedi sopra).
  • Dispersione: i semi cadendo a terra (dopo essere stati trasportati per alcuni metri dal vento – disseminazione anemocora) sono successivamente dispersi soprattutto da insetti tipo formiche (disseminazione mirmecoria).[8] Per questo scopo i semi hanno una appendice oleosa (elaisomi, sostanze ricche di grassi, proteine e zuccheri) che attrae le formiche durante i loro spostamenti alla ricerca di cibo.[9]

Distribuzione e habitat

Oltre al Mediterraneo, e quindi l'Africa settentrionale (fino all'Abissinia), anche l'Asia extra-tropicale (fino alla Siberia) partecipa alla distribuzione delle specie di questo genere, alcune delle quali si trovano anche nell'America del nord e del sud (probabilmente sono naturalizzate dal periodo coloniale).[2] Sul suolo italiano queste piante occupano un po' tutti i terreni, dalla zona dell'ulivo del Mediterraneo a quella del faggio collinare, fino ad arrivare al piano alpino.

Delle undici specie spontanee della flora italiana, otto (a parte le sottospecie) vivono sull'arco alpino. La tabella seguente mette in evidenza alcuni dati relativi all'habitat, al substrato e alla distribuzione delle specie alpine[10].

Sistematica

La famiglia di appartenenza della specie (Lamiaceae), molto numerosa con circa 250 generi e quasi 7000 specie, ha il principale centro di differenziazione nel bacino del Mediterraneo e sono piante per lo più xerofile (in Brasile sono presenti anche specie arboree). Per la presenza di sostanze aromatiche, molte specie di questa famiglia sono usate in cucina come condimento, in profumeria, liquoreria e farmacia. Il genere Lamium si compone di circa 20 - 30 specie gravitanti nella maggioranza dei casi attorno al bacino del Mediterraneo, una decina delle quali vivono spontaneamente in Italia. Nelle classificazioni meno recenti la famiglia Lamiaceae viene chiamata Labiatae.[3][4]

Filogenesi

In base alle ultime ricerche filogenetiche la famiglia Lamiaceae è suddivisa in 7 sottofamiglie; una di queste, Lamioideae, è suddivisa in 10 tribù; una di queste tribù, Lamieae insieme ai generi Alajja, Eriophyton e Stachyopsis, contiene il genere di questa voce. All'interno del genere la specie L. galeobdolon (tradizionalmente descritta all'interno del genere Lamiastrum) risulta essere "gruppo fratello" del resto del genere; il genere Wiedemannia Fisch. & C.A. Mey. è nidificato all'interno di Lamium; la specie L. amplexicaule è polifiletica e poliploide.[11][12][13]

Tradizionalmente la classificazione scientifica di questo genere è la seguente (ora superata dal sistema tassonomico APG - vedere la tabella in testa a questa voce):[14][15]

Famiglia : Lamiaceae definita dal botanico inglese John Lindley (8 febbraio 1799 – 1º novembre 1865) nella pubblicazione ”A Natural System of Botany“ del 1836.
Sottofamiglia : Lamioideae
Tribù : Lamieae definita dai botanici francesi Ernest Saint-Charles Cosson (1819-1889) e Jacques Nicolas Ernest Germain de Saint-Pierre (1815-1882) in una pubblicazione del 1845.
Sottotribù : Lamiinae definita dal botanico, numismatico e orientalista tedesco Stephan Ladislaus Endlicher (Presburgo, 24 giugno 1804 – Vienna, 28 marzo 1849), in una pubblicazione del 1838.
Genere : Lamium L. (1753)

In riferimento alle specie spontanee del territorio italiano il genere Lamium viene suddiviso in quattro sezioni:[2]

  • Sezione 2A : il tubo corollino è diritto e alle fauci dello stesso è presente un anello trasversale di peli = Sezione Orvala.
  • Sezione 2B : il tubo corollino è curvo e alle fauci dello stesso è presente un anello obliquo di peli = Sezione Galeobdolon Benth. (1834)
  • Sezione 1B : le antere sono irsute;
  • Sezione 3A : il tubo corollino è cilindrico con o senza anello di peli alle fauci = Sezione Lamiopsis Dumort (1827)
  • Sezione 3B : il tubo corollino è contratto nella parte basale ed è sempre fornito di un anello di peli alle fauci = Sezione Lamiotypus Dumort (1827)/Briq. (1895)

Altri Autori comunque suddividono diversamente il genere.

Variabilità

Questo genere è molto polimorfo, questo comporta la presenza di diverse varietà per ogni specie, di ibridi interspecifici e naturalmente difficoltà di ordine tassonomico. In effetti alcuni Autori tendono a includere in questo genere delle specie di altri generi strettamente correlati come Lamiastrum Fabr., Galeopsis L., Wiedemannia Fisch. & C.A. Mey e Leonurus L.. (Vedere il paragrafo "Filogenesi")

Specie spontanee della flora italiana

Per meglio comprendere ed individuare le varie specie del genere (solamente per le specie spontanee della flora italiana) l'elenco che segue utilizza in parte il sistema delle chiavi analitiche.[5]

  • Gruppo 1A : il tubo corollino è diritto e il colore è rosso; la corolla è lunga da 25 a 40 mm;
  • Gruppo 1B : il tubo corollino è incurvato alla base e il colore è rosa chiaro; la corolla è lunga da 15 a 25 mm;
  • Lamium flexuosum Ten. - Falsa ortica flessuosa: il colore della corolla è rosa o biancastro; il lobo centrale del labbro inferiore è allargato; i lobi laterali sono ridotti a piccoli denti. L'altezza della pianta varia da 20 a 40 cm; il ciclo biologico è perenne; la forma biologica è emicriptofita scaposa (H scap); il tipo corologico è Orofita Nord Ovest-Mediterraneo; l'habitat tipico sono le pietraie e le rupi umide; la distribuzione sul territorio italiano è solo al sud e centro e si può trovare ad un'altitudine compresa tra i 300 e i 1900 m s.l.m..
  • Lamium galeobdolon L. - Falsa ortica gialla: il colore della corolla è giallo; i tre lobi inferiori sono grandi uguali. L'altezza della pianta varia da 15 a 70 cm; il ciclo biologico è perenne; la forma biologica è emicriptofita scaposa (H scap); il tipo corologico è Europeo - Caucasico; l'habitat tipico sono i luoghi umidi e ombrosi dei boschi; la distribuzione sul territorio italiano è quasi totale (a parte le isole) e si può trovare fino ad un'altitudine compresa tra i 100 e i 1900 m s.l.m..
  • SEZIONE B : le antere sono irsute (sono circondate da un ciuffo di peli biancastri);
  • Gruppo 1A : la lunghezza della corolla è maggiore di 20 mm;
  • Gruppo 2A : il tubo della corolla è diritto;
  • Gruppo 2B : il tubo della corolla è incurvato alla base;
  • Gruppo 1B : la lunghezza della corolla è minore di 20 mm;
  • Gruppo 3A : il colore della corolla è bianco, mentre il labbro superiore è profondamente bifido.
  • Lamium bifidum Cyr. - Falsa ortica bifida: l'altezza della pianta varia da 10 a 40 cm; il ciclo biologico è annuo; la forma biologica è terofita scaposa (T scap); il tipo corologico è Steno Mediterraneo; l'habitat tipico sono gli incolti, i boschi umidi e gli orti; questa pianta è rara, comunque è diffusa al centro, al sud e nelle isole e si può trovare fino ad una altitudine di 1200 m s.l.m..
  • Gruppo 3B : il colore della corolla è purpureo, mentre il labbro superiore è intero.
  • Lamium purpureum L. - Falsa ortica purpurea: le foglie dell'infiorescenza hanno una lamina cuoriforme e non decorrente sul picciolo; il colore è rosso-vinoso e sono sempre più ravvicinate verso l'apice. L'altezza della pianta varia da 10 a 20 cm; il ciclo biologico è annuo; la forma biologica è terofita scaposa (T scap); il tipo corologico è Eurasiatico; l'habitat tipico sono gli orti, i vigneti, i campi e le zone ruderali; questa pianta è comune su tutto il territorio (un po' rara al sud) e si può trovare fino ad una altitudine di 1500 m s.l.m..
  • Lamium purpureum var. hybridum Vill. - Falsa ortica ibrida: le foglie dell'infiorescenza hanno una lamina ovale che si prolunga a cuneo sul picciolo; il colore è verde-giallastro. L'altezza della pianta varia da 10 a 25 cm; il ciclo biologico è annuo; la forma biologica è terofita scaposa (T scap); il tipo corologico è Paleotemperato; l'habitat tipico sono gli orti, le macerie e zone incolte; questa pianta è rara ed ha una distribuzione discontinua e si può trovare fino ad una altitudine di 1500 m s.l.m..

Generi simili

Queste piante, quando non sono in fase di fioritura, possono facilmente essere scambiate per un'ortica (anche se i due generi appartengono a famiglie diverse: Urticaceae è la famiglia per le “ortiche” vere). Le specie di questo genere si distinguono soprattutto per la sezione del fusto: quadrata nelle piante del genere Lamium, circolare nelle “ortiche” vere e proprie. Mentre le foglie sono molto simili: da qui il nome comune (“Falsa ortica”) derivato da credenze antiche (un dizionario del X secolo chiama queste piante “Ortica cieca[2]) anche se naturalmente queste piante sono totalmente prive di peli urticanti e quindi non pungono (da qui un altro nome popolare per questo gruppo di specie: “Ortica morta”, ossia “Urtica mortua” dal testo Ortus Sanitatis del XV secolo[2]).

Al di là di questa apparente somiglianza con le “ortiche vere”, nell'ambito della famiglia delle Lamiaceae, diversi sono i generi “vicini” (e quindi confondibili) a quello di questa voce. Qui sono elencati alcuni:[5]

  • Ballotta L. - Cimiciotta (è una pianta perenne; il calice è allargato nella metà superiore; gli stami sono paralleli; l'ovario e gli acheni sono arrotondati all'apice; lo stilo termina con due lacinie uguali)
  • Galeopsis L. - Canapetta (è una pianta annua; le brattee dell'infiorescenza sono lesiniformi e pungono; la corolla è priva dell'anello interno di peli; il labbro inferiore ha due protuberanze)
  • Glechoma L. - Ellera terrestre (i fusti sono striscianti; la corolla è priva dell'anello interno di peli; il labbro inferiore della corolla è piano; le brattee dell'infiorescenza sono delle normali foglie)
  • Lamiastrum Fabr. - Ortica mora (sinonimo di Lamium)
  • Leonurus L. - Cardiaca (la lamina delle foglie è divisa in tre lobi acuti; i lobi laterali del labbro inferiore sono ben distinti)
  • Moluccella L. - Melissa (il calice è bilabiato con labbra spinescenti; il labbro superiore della corolla è ben sviluppato a forma di cappuccio)
  • Nepeta L. - Gattaia (i fusti sono eretti; la corolla è priva dell'anello interno di peli; il labbro inferiore della corolla è concavo; le brattee dell'infiorescenza sono diverse dalle foglie cauline)
  • Stachys L. - Betonica (le piante sono annue; la corolla è provvista dell'anello interno di peli; il labbro inferiore è privo di protuberanze)
Magnifying glass icon mgx2.svgLo stesso argomento in dettaglio: Specie di Lamium.

Usi

Farmacia

  • Sostanze presenti: in queste piante sono presenti diverse sostanze come oli eterei (all'interno di peli ghiandolari), mucillagini, tannino, saponine e sali di potassio[2].
  • Proprietà curative: la medicina popolare utilizza questa piante come vulnerarie (guarisce le ferite), antispasmodiche (attenua gli spasmi muscolari, e rilassa anche il sistema nervoso), depurative (facilita lo smaltimento delle impurità), espettoranti (favorisce l'espulsione delle secrezioni bronchiali), risolventi in generale, toniche (rafforza l'organismo in generale) e astringenti (limita la secrezione dei liquidi)[2].

Giardinaggio

L'utilizzo di queste specie da parte dell'uomo è circoscritto principalmente al giardinaggio grazie anche alla loro elegante spiga di fiori. Sono del 1596 le prime documentazioni dell'ingresso di queste piante (L. orvala) nei giardini europei[2]. Nello sfruttamento orticolo le specie più usate sono: L. orvala, L. galeobdolon, L. garganicum e L. maculatum.

Altro

Alcune larve di lepidotteri del genere Phlogophora della famiglia delle Noctuidae e del genere Coleophora della famiglia Coleophoridae si nutrono di queste piante.

Note

  1. ^ The Plant List, http://www.theplantlist.org/tpl1.1/search?q=lamium Titolo mancante per url url (aiuto). URL consultato il 23 novembre 2015.
  2. ^ a b c d e f g h i j Motta 1960, Vol. 2 - pag. 617.
  3. ^ a b c Judd, pag. 504.
  4. ^ a b Strasburger, pag. 850.
  5. ^ a b c Pignatti 1982, Vol. 2 - pag. 456.
  6. ^ Kadereit 2004, pag. 220.
  7. ^ a b dipbot.unict.it, https://web.archive.org/web/20160304200501/http://www.dipbot.unict.it/sistematica/Lami_fam.html Titolo mancante per url urlarchivio (aiuto) (archiviato dall'url originale il 4 marzo 2016).
  8. ^ Kadereit 2004, pag. 181.
  9. ^ Strasburger, pag. 776.
  10. ^ AA.VV., Flora Alpina. Volume secondo, Bologna, Zanichelli, 2004, pag.116-120.
  11. ^ Bendiksby et al. 2011.
  12. ^ Olmstead 2012.
  13. ^ Mika Bendiksby et al. 2011.
  14. ^ Crescent Bloom, su crescentbloom.com. URL consultato il 7 settembre 2009.
  15. ^ ZipcodeZoo Database, su zipcodezoo.com.

Bibliografia

 title=
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori e redattori di Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia IT

Lamium: Brief Summary ( италијански )

добавил wikipedia IT

Lamium L. 1753 è un genere di piante spermatofite dicotiledoni appartenenti alla famiglia delle Lamiaceae, dall'aspetto di piccole erbacee annuali o perenni dai tipici fiori labiati.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori e redattori di Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia IT

Lamium ( латински )

добавил wikipedia LA
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Et auctores varius id editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia LA

Lamium: Brief Summary ( латински )

добавил wikipedia LA

Lamium est genus plantarum florentium Lamiacearum familiae.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Et auctores varius id editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia LA

Notrelė ( литвански )

добавил wikipedia LT

Notrelė (lot. Lamium, angl. Deadnettle, vok. Taubnessel) – notrelinių (Lamiaceae) šeimos augalų gentis, kuriai priklauso vienmetės ir daugiametės žolės. Kai kurie žmonės palaiko notreles dilgėlėmis, net ir liaudiškai vadinta netikrąja dilgėle.

Gentyje apie 40 rūšių, paplitusių Europoje, Šiaurės Afrikoje, Azijoje. Lietuvoje auga 5 rūšys:


Vikiteka

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Vikipedijos autoriai ir redaktoriai
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia LT

Dovenetel ( холандски; фламански )

добавил wikipedia NL

Dovenetel (Lamium) is een geslacht uit de lipbloemenfamilie (Lamiaceae). Het geslacht bevat zowel eenjarige als vaste planten. Er worden ook cultivars gekweekt, waarvan de bladkartels soms bijna weggeselecteerd zijn.

Dovenetel en brandnetel; mimicry

De naam dovenetel komt van de oude betekenis doof = niet werkend, gedoofd. De bladeren en stengels lijken sterk op die van de brandnetel, maar hebben geen netels met mierenzuur. Dovenetels groeien in dezelfde stikstofrijke, niet te droge habitat als brandnetels, bijvoorbeeld in bermen en bosranden. De gelijkenis tussen de twee is daarom een geval van mimicry van Bates. De meeste dieren die kennisgemaakt hebben met de brandnetel, zullen de dovenetel met rust laten.

Toch is de dovenetel vrij gemakkelijk van de brandnetel te onderscheiden:

  • De bladkartels van de dovenetel zijn duidelijk 'slordiger'.
  • De bladnerven van de dovenetels zijn meer geprononceerd, ook van de bovenkant gezien.
  • In dovenetelblad of stengels zitten altijd wel wat roodbruine elementen: vlekjes of nerven bijvoorbeeld. Bij brandnetels komt dit nooit voor.
  • De hoofdstengels van dovenetels zijn vierkant, met duidelijke ribben, terwijl brandnetelstengels maar licht geribd zijn, bijna rond.
  • Dovenetels hebben karakteristieke, kleurige lipbloemen. Omdat brandnetels geen lipbloemigen zijn, hebben die een totaal andere bloeiwijze, onopvallend, geelgroen tot bruingroen.

Gebruik

Eten en drinken

[1]

  • De rijpe bloemen van de witte dovenetel laten makkelijk los van de plant, waarna de nectar er makkelijk uit te zuigen is.
  • De bloemen van alle soorten zijn eetbaar.
  • De jonge blaadjes van alle soorten zijn geschikt voor salade, in de soep, of kort gekookt, zoals spinazie.
  • Van het gedroogde blad kun je thee trekken.

Volksgeneeskunde

Esculaap Neem het voorbehoud bij medische informatie in acht.
Raadpleeg bij gezondheidsklachten een arts.

[1]

  • Thee van de witte dovenetel wordt gebruikt tegen bloedarmoede, darmaandoeningen, ontstekingen en menstruatiestoornissen.
  • Thee van de gele dovenetel in het badwater wordt gebruikt tegen alle urine- en blaasaandoeningen bij mannen.

Soorten

De ongeveer 40 soorten planten van dit geslacht zijn inheems op het Euraziatisch continent en in Noord-Afrika.

In Nederland en België komen de volgende soorten voor:

Enkele soorten die niet in de lage landen voorkomen zijn:

Voorheen werden de gele dovenetel (Lamiastrum galeobdolon) en de bonte gele dovenetel (Lamiastrum galeobdolon 'Florentinum') ook wel tot dit geslacht gerekend.

Buiten de Benelux komen nog voor:

Referenties

Wikimedia Commons Zie de categorie Lamium van Wikimedia Commons voor mediabestanden over dit onderwerp.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia-auteurs en -editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia NL

Dovenetel: Brief Summary ( холандски; фламански )

добавил wikipedia NL

Dovenetel (Lamium) is een geslacht uit de lipbloemenfamilie (Lamiaceae). Het geslacht bevat zowel eenjarige als vaste planten. Er worden ook cultivars gekweekt, waarvan de bladkartels soms bijna weggeselecteerd zijn.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia-auteurs en -editors
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia NL

Jasnota ( полски )

добавил wikipedia POL

Jasnota (Lamium L.) – rodzaj roślin należących do rodziny jasnotowatych. Należy do niego około 50 gatunków występujących w Europie, Azji i Ameryce Północnej[2]. Gatunkiem typowym jest Lamium purpureum L.[3].

Morfologia

Są to rośliny zielne o ulistnieniu naprzeciwległym, pojedynczych i ząbkowanych liściach oraz grzbiecistych kwiatach. Ich kwiaty mają kielich zrosłodziałkowy, składający się z 5 prawie równych działek, koronę składającą się z 5 płatków zrośniętych w dwie wargi, przy czym dolna warga ma dwa ząbki. Pylniki są owłosione.

Systematyka

Synonimy taksonomiczne[4]

Galeobdolon Adans., Lamiastrum Heist. ex Fabr., Matsumurella Makino, Wiedemannia Fisch. & C. A. Mey.

Pozycja systematyczna według APweb (aktualizowany system system APG III z 2009)

Należy do rodziny jasnotowatych (Lamiaceae) Lindl., która jest jednym z kladów w obrębie rzędu jasnotowców (Lamiales) Bromhead z grupy astrowych spośród roślin okrytonasiennych[1].

Pozycja w systemie Reveala (1993-1999)

Gromada okrytonasienne (Magnoliophyta Cronquist), podgromada Magnoliophytina Frohne & U. Jensen ex Reveal, klasa Rosopsida Batsch, podklasa jasnotowe (Lamiidae Takht. ex Reveal), nadrząd Lamianae Takhtajan, rząd jasnotowce (Lamiales Bromhead), podrząd Lamiineae Bessey in C.K. Adams, rodzina jasnotowate (Lamiaceae Lindl.), plemię Lamieae Coss. & Germ., podplemię Lamiinae Endl., rodzaj jasnota (Lamium L.)[5]. W Systematyce według Crescent Bloom do rodzaju jasnota (Lamium L.) włączone zostały gatunki z rodzaju gajowiec, przez co traktuje ona nazwę Galeobdolon Huds. jako synonim jasnoty.

Gatunki flory Polski[6]
 src=
Kwiat jasnoty białej

Zastosowanie

Przypisy

  1. a b P.F. Stevens: Angiosperm Phylogeny Website (ang.). 2001–. [dostęp 2010-03-31].
  2. Geoff Burnie i inni: Botanica. Rośliny ogrodowe. Könemann, 2005. ISBN 3-8331-1916-0.
  3. Index Nominum Genericorum. [dostęp 2009-02-05].
  4. Germplasm Resources Information Network (GRIN). [dostęp 2011-01-02].
  5. Crescent Bloom: Systematyka rodzaju Lamium (ang.). The Compleat Botanica. [dostęp 2009-02-05].
  6. Zbigniew Mirek, Halina Piękoś-Mirkowa, Adam Zając, Maria Zając: Flowering plants and pteridophytes of Poland. A checklist. Krytyczna lista roślin naczyniowych Polski. Instytut Botaniki PAN im. Władysława Szafera w Krakowie, 2002. ISBN 83-85444-83-1.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia POL

Jasnota: Brief Summary ( полски )

добавил wikipedia POL

Jasnota (Lamium L.) – rodzaj roślin należących do rodziny jasnotowatych. Należy do niego około 50 gatunków występujących w Europie, Azji i Ameryce Północnej. Gatunkiem typowym jest Lamium purpureum L..

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autorzy i redaktorzy Wikipedii
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia POL

Lamium ( португалски )

добавил wikipedia PT
 src=
Lamium orvala
 src=
Lamium amplexicaule

Lamium L. é um gênero botânico da família Lamiaceae. São plantas nativas da Europa, norte da África e Ásia.[1]

Sinonímia

  • Galeobdolon Huds.
  • Lamiastrum Heist. ex Fabr.
  • Matsumurella Makino

Espécies

Classificação do gênero

Referências

  1. «da — World Flora Online». www.worldfloraonline.org. Consultado em 19 de agosto de 2020

 title=
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autores e editores de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia PT

Lamium: Brief Summary ( португалски )

добавил wikipedia PT
 src= Lamium orvala  src= Lamium amplexicaule

Lamium L. é um gênero botânico da família Lamiaceae. São plantas nativas da Europa, norte da África e Ásia.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autores e editores de Wikipedia
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia PT

Lamium ( романски; молдавски )

добавил wikipedia RO

Lamium L. (Urzică moartă), fam. Lamiaceae, este un gen de plante erbacee, originar din Europa, Asia și nordul Africii și cuprinde circa 45 de specii.

Principalele specii

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia autori și editori
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia RO

Lamium: Brief Summary ( романски; молдавски )

добавил wikipedia RO

Lamium L. (Urzică moartă), fam. Lamiaceae, este un gen de plante erbacee, originar din Europa, Asia și nordul Africii și cuprinde circa 45 de specii.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia autori și editori
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia RO

Hluchavka ( словачки )

добавил wikipedia SK
Staršie sa ako hluchavka označoval aj rod dnes označovaný ako hluchavník.

Hluchavka (Lamium) je rod rastlín z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae).

Slovenský názov hluchavka vznikol podľa nárečového hluchá žihľava. Tieto rastliny sa podobajú žihľavám, na rozdiel od nich však nepŕhlia – sú teda „hluché“, „mŕtve“.[1]

Druhy

Referencie

  1. hluchavka. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 199.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hluchavka
  • Spolupracuj na Wikidruhoch Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hluchavka
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori a editori Wikipédie
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia SK

Hluchavka: Brief Summary ( словачки )

добавил wikipedia SK
Staršie sa ako hluchavka označoval aj rod dnes označovaný ako hluchavník.

Hluchavka (Lamium) je rod rastlín z čeľade hluchavkovité (Lamiaceae).

Slovenský názov hluchavka vznikol podľa nárečového hluchá žihľava. Tieto rastliny sa podobajú žihľavám, na rozdiel od nich však nepŕhlia – sú teda „hluché“, „mŕtve“.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Autori a editori Wikipédie
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia SK

Plistersläktet ( шведски )

добавил wikipedia SV

Plistersläktet (Lamium) är ett släkte i familjen kransblommiga växter[1] med cirka 40 arter i Europa, Asien och Afrika.

Utseende

Allmänt

Blommans krona är läppformig, med övre läppen välvd över knapparna på de fyra tvådelade ståndarna. Den nedre läppens sidoflikar är ganska små och tandlika. Mellanfliken är vidgad från en smal bas. Arterna i detta släkte är medelstora eller mindre örter med korsvis motsatta blad. Tätt intill stjälken, i vinklarna mellan bladen och den fyrsidiga stjälken, sitter på de flesta relativt stora vita eller röda blommor (även gula blommor förekommer) i till varandra närmade kransar. Blommorna omges av små trattlika hylleblad som ofta har ett antal spetsiga toppar.

Likhet med nässlor

Plistersläktets blad är inte helt olika brännässlans blad, och i Sverige ser man ofta vitplister och brännässla precis invid varandra. Innan blommorna har slagit ut ordentligt kan man därför råka förväxla arterna. Plisterväxternas blad "bränns" dock inte.

På engelska heter nässla nettle och plister heter deadnettle. Analogt så kallade man, förr i tiden, plistrar för blindnässlor.

Taxonomi

Arter enligt Catalogue of Life[1]:

Källor

  1. ^ [a b] Roskov Y., Kunze T., Orrell T., Abucay L., Paglinawan L., Culham A., Bailly N., Kirk P., Bourgoin T., Baillargeon G., Decock W., De Wever A., Didžiulis V. (ed) (27 april 2014). ”Species 2000 & ITIS Catalogue of Life: 2014 Annual Checklist.”. Species 2000: Reading, UK. http://www.catalogueoflife.org/annual-checklist/2014/browse/tree/id/17210417. Läst 26 maj 2014.

Externa länkar

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia författare och redaktörer
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia SV

Plistersläktet: Brief Summary ( шведски )

добавил wikipedia SV

Plistersläktet (Lamium) är ett släkte i familjen kransblommiga växter med cirka 40 arter i Europa, Asien och Afrika.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia författare och redaktörer
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia SV

Ballıbaba ( турски )

добавил wikipedia TR

Ballıbaba, ballıbabagiller (Lamiaceae) familyasından Lamium cinsini oluşturan bitki türlerine verilen ad.

Avrupa, Asya ve Kuzey Afrika'da yayılış gösteren türlerin hepsi otsu bitkidir. Bugün birkaç türü anavatanı dışındaki ılıman bölgelerde çok çabuk yayılarak natürülize olmuştur. Bir yıllık ve iki yıllık olan bu otsu bitkiler tohum ve gövdeden gelişen kökler vasıtasıyla hızlıca yayılır. Çiçeklenme, türüne göre Mart-Nisan-Mayıs-Haziran aylarında gerçekleşir.

Morfolojik özellikleri

Gövde yaprakları dairesel veya böbreksi yumurtamsı-mızrak biçimde olup yaprak kenarı kaba dişli veya testere dişilidir.

Halka yapısında 4-14 çiçek görülür. Çiçek yaprakları benzerdir. Brahteler ince uzun erken dökülür. Kaliks tüpsü-çan ya da çan biçiminde 5-10 damarlı dış yanı tüylüdür. Boyun hafif eğik veya düzgün, beş dişli biz biçimindedir. Korolla eflatun-kırmızı ya da kırmızımsı, sarımsı, kirli beyaz, iki dudaklı, dış yüzeyi tüylüdür.

Dört erkek organı (stamen) tüylü olup öndeki ikisi uzuncadır. Başçık iki gözlüdür ve birbirinden ayrılmıştır. Yumurtalık loplu ucu kesiklidir, tüysüz veya tümsekcikli, bazen de kenarı zarsıdır. Boyuncuk hemen hemen eşit iki yarıklıdır.

Yetişme

Ballıbabalar verimli topraklarda yetişir ve soğuğa oldukça dayanıklıdır. Çiçek renginde düşük ışık şiddeti ve ekim dönemi belirleyici rol oynar. Örneğin eflatun ve beyaz renkli çiçekler ilkbaharda dikilmeli ve ışık isteği yüksek tutulmalıdır. Sarı çiçekli türler sonbaharda tercihen gölgeli yerlere dikilmelidir. Üretimi tohumla veya erken baharda bölümlere ayırarak yapılır.

Türler

Sarı ballıbaba türünün sınıflandırmadaki yeri tartışmalıdır. Bazı botanikçiler bu cinse (Lamium) dahil ederken bazılarıda Lamiastrum galeobdolon olarak adlandırır.

Dış bağlantılar

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia yazarları ve editörleri
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia TR

Ballıbaba: Brief Summary ( турски )

добавил wikipedia TR

Ballıbaba, ballıbabagiller (Lamiaceae) familyasından Lamium cinsini oluşturan bitki türlerine verilen ad.

Avrupa, Asya ve Kuzey Afrika'da yayılış gösteren türlerin hepsi otsu bitkidir. Bugün birkaç türü anavatanı dışındaki ılıman bölgelerde çok çabuk yayılarak natürülize olmuştur. Bir yıllık ve iki yıllık olan bu otsu bitkiler tohum ve gövdeden gelişen kökler vasıtasıyla hızlıca yayılır. Çiçeklenme, türüne göre Mart-Nisan-Mayıs-Haziran aylarında gerçekleşir.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia yazarları ve editörleri
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia TR

Глуха кропива ( украински )

добавил wikipedia UK

Поширення

Поширені в Європі, Азії та північній Африці. Ростуть в листяних лісах, чагарниках, як бур'ян в садах і городах, біля осель. В Україні найвідоміша глуха кропива біламедоносна і лікарська рослина.

Опис

Це однорічна, рідше дворічна рослина заввишки 10-30 см з черешковими, яйцеподібними зарубчастими зморшкуватими листками, з розгалуженим і висхідним від лежачої основи стеблом. Рослина розсіяно-опушена. Покривні листки з короткими черешками, трикутно-яйцеподібні. Квітки білі або рожеві, сидячі. Цвіте у травні-жовтні.

Види

 src=
Кропива глуха

Примітки


Plantenschat1898 269 129 Akkermunt.—Mentha arvensis.jpg Це незавершена стаття про Глухокропивові.
Ви можете допомогти проекту, виправивши або дописавши її.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Автори та редактори Вікіпедії
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia UK

Lamium ( виетнамски )

добавил wikipedia VI

Lamium là một chi thực vật có hoa trong họ Hoa môi (Lamiaceae).[3]

Loài

Chi Lamium gồm các loài:

Hình ảnh

Chú thích

  1. ^ Carl Linnaeus (1753) Species Plantarum, p. 579.
  2. ^ Kew World Checklist of Selected Plant families
  3. ^ The Plant List (2010). Lamium. Truy cập ngày 26 tháng 9 năm 2013.

Liên kết ngoài

 src= Tra lamium trong từ điển mở tiếng Việt Wiktionary


Bài viết về phân họ hoa môi Lamioideae này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn.
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia tác giả và biên tập viên
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia VI

Lamium: Brief Summary ( виетнамски )

добавил wikipedia VI

Lamium là một chi thực vật có hoa trong họ Hoa môi (Lamiaceae).

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Wikipedia tác giả và biên tập viên
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia VI

Яснотка ( руски )

добавил wikipedia русскую Википедию
Царство: Растения
Подцарство: Зелёные растения
Отдел: Цветковые
Надпорядок: Asteranae
Семейство: Яснотковые
Подсемейство: Яснотковые
Род: Яснотка
Международное научное название

Lamium L., Sp. Pl.: 579 (1753)

Виды Wikispecies-logo.svg
Систематика
на Викивидах
Commons-logo.svg
Изображения
на Викискладе
ITIS 32537NCBI 53158EOL 61777GRIN g:6490IPNI 20956-1

Ясно́тка (лат. Lámium) — род травянистых растений семейства Яснотковые (Lamiaceae), или Губоцветные (Labiatae); типовой род этого семейства.

Распространение

Представители рода произрастают в Европе, внетропической Азии и Северной Африке.

Ботаническое описание

Одно-, дву- или многолетние травы.

Стебель лежачий, сильно ветвящийся, укореняющийся в узлах. Листья зубчатые тёмно-зелёные, с серебристым пятном вдоль центральной жилки.

Цветки белые, розовые или пурпурные, в ложных мутовках, в пазухах верхних листьев.

Плодценобий: дробный плод, состоящий из четырёх орешковидных трёхгранных частей (эремов).

Распространение и экология

Представители рода произрастают в Европе, внетропической Азии и Северной Африке.

Предпочитает прохладные тенистые места, плодородные почвы и хорошее увлажнение. Однако легко переносит засушливые периоды и быстро восстанавливает декоративность[2].

Размножается укоренёнными отрезками побегов в конце лета.

Значение и применение

Некоторые виды культивируются как декоративное растение, используются в качестве почвопокровных растений на тенистых участках. Большинство видов — нетребовательные, жизнестойкие растения. Предпочитают прохладные тенистые места, плодородные почвы и хорошее увлажнение. Однако легко переносят засушливые периоды и быстро восстанавливают декоративность[2].

Выведены сорта с белёсой листовой пластинкой, с серебристо-жёлтым узором на листьях, которые по сравнению с обычной окраской листьев нуждаются в более светлом местоположении.

Растения размножают укоренёнными отрезками побегов в конце лета.

Классификация

Таксономическое положение

Род Яснотка, как и ещё более пятидесяти родов, относится к подсемейству Яснотковые (Lamioideae) семейства Яснотковые (Lamiaceae):

отдел Цветковые, или Покрытосеменные порядок Ясноткоцветные ещё 58 порядков цветковых растений
(согласно Системе классификации APG III, 2009), из которых к ясноткоцветным наиболее близки Гарриецветные, Горечавкоцветные и Паслёноцветные семейство Яснотковые ещё 22 семейства (APG III), в том числе Акантовые, Бигнониевые, Вербеновые, Геснериевые, Заразиховые, Маслиновые, Норичниковые, Педалиевые, Подорожниковые подсемейство Яснотковые ещё восемь подсемейств, в том числе Котовниковые (роды Базилик, Лаванда, Мелисса, Мята, Розмарин, Черноголовка, Шалфей и др.), Живучковые (Живучка и др.), Погостемоновые (Погостемон и др.) род Яснотка ещё более 50 родов, в том числе Белокудренник, Зайцегуб, Кадило, Пикульник, Пустырник, Чистец, Шандра около 30 видов[3], в том числе Яснотка белая, Яснотка зеленчуковая, Яснотка крапчатая, Яснотка пурпурная

Виды

По информации базы данных The Plant List (2013), род включает 25 видов[3]:

Ещё пять названий видов этого рода имеют в The Plant List статус unresolved name, то есть имеются сомнения, считать ли эти описанные виды самостоятельными либо их названия следуют свести в синонимику других видов[3].

Примечания

  1. Об условности указания класса двудольных в качестве вышестоящего таксона для описываемой в данной статье группы растений см. раздел «Системы APG» статьи «Двудольные».
  2. 1 2 Садовые растения. Карманный справочник. М., 2007, с.156.
  3. 1 2 3 Lamium // The Plant List (2013). Version 1.1. (англ.) (Проверено 3 февраля 2015)
  4. NCU-3e. Names in current use for extant plant genera. Electronic version 1.0. Entry for Lamium L. (англ.) (Проверено 21 июля 2009)
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Авторы и редакторы Википедии
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia русскую Википедию

Яснотка: Brief Summary ( руски )

добавил wikipedia русскую Википедию

Ясно́тка (лат. Lámium) — род травянистых растений семейства Яснотковые (Lamiaceae), или Губоцветные (Labiatae); типовой род этого семейства.

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
Авторы и редакторы Википедии
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia русскую Википедию

野芝麻属 ( кинески )

добавил wikipedia 中文维基百科

野芝麻属学名Lamium)是唇形科下的一个,为一年生多年生草本植物。该属共有约40,产自欧洲北非亚洲[1]

参考文献

  1. ^ 中国种子植物科属词典. 中国数字植物标本馆. (原始内容存档于2012-04-11).

外部链接

小作品圖示这是一篇與植物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。
 title=
лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
维基百科作者和编辑
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia 中文维基百科

野芝麻属: Brief Summary ( кинески )

добавил wikipedia 中文维基百科

野芝麻属(学名:Lamium)是唇形科下的一个,为一年生多年生草本植物。该属共有约40,产自欧洲北非亚洲

лиценца
cc-by-sa-3.0
авторски права
维基百科作者和编辑
изворно
посети извор
соработничко мреж. место
wikipedia 中文维基百科