Ríbezľa červená (Ribes rubrum) je členom rodu ríbezľa z čeľade egrešovité. Je pôvodom z častí západnej Európy (Belgicko, Veľká Británia, Francúzsko, Nórsko, Švédsko, Nemecko, Holandsko, severné Taliansko, severné Španielsko, Portugalsko, Poľsko a Chorvátsko).[1] Vyšľachtených druhov je veľa, niektoré sa už rozšírili aj do divočiny v mnohých regiónoch.[2][3]
Ríbezľa červená je opadavý ker normálne rastúci do výšky 1 – 1,5 m, príležitostne až 2 m, s päť-lalokovitými listami. Kvety sú nenápadné, žlto-zelené, vo visiacich strapcoch veľkosti 4 – 8 cm, ktoré zrejú do žiarivo červených priesvitných jedlých plodov s priemerom 8 – 12 mm, s 3 – 10 bobuľami na každom strapci. Uznávané odrody môžu produkovať až 3 – 4 kg bobúľ od polovice leta do konca leta.[3]
Existuje niekoľko iných podobných druhov pôvodné v Európe, Ázii a Severnej Amerike, aj s jedlými plodmi. Druhy ako Ribes spicatum (severná Európa a severná Ázia), Ribes alpinum (severná Európa), R. schlechtendalii (severovýchodná Európa), R. multiflorum (juhovýchodná Európa), R. petraeum (juhozápadná Európa) a R. triste (Severná Amerika; Newfoundland na Aljaške).
Zatiaľ čo ríbezle červené a ríbezle čierne (R. nigrum) sú pôvodom zo severnej a východnej Európy, odrody červených ríbezlí s veľkými bobuľami boli prvýkrát vyšľachtené v Belgicku a v severnom Francúzsku v 17. storočí. V modernom veku, mnohé odrody boli vybraté; niektoré z nich unikli zo záhrad a možno ich nájsť v prírode po celej Európe a rozšírujúc sa do Ázie.[4]
Biela ríbezľa je tiež odrodou ríbezle červenej.[5] I keď je to jej sladší a albínsky variant, nie je to samostatný botanický druh, aj keď sa biela ríbezľa niekedy označuje menami ako Ribes sativum alebo Ribes silvestre. Alebo bielu ríbezľu predávajú ako iné ovocie.
Ríbezľové kre preferujú čiastočné slnečné svetlo a možno ich pestovať vo väčšine typoch pôdy.[5] Majú relatívne nízke nároky na údržbu a môžu byť tiež použité ako ozdobné.
Zrelé plody červených ríbezieľ sú kyslastejšie než plody ich príbuzných, čiernych ríbezlí, ale majú približne rovnakú sladkosť. Albínsky variant červených ríbezlí, často označované ako biele ríbezle, majú rovnakú kyslastú chuť, ale s väčšou sladkosťou. Hoci sa červené ríbezle často používajú na džemy a varené prípravky, podobne ako biele ríbezle, často sa jedia aj surové alebo sa používajú v šalátoch, ako ozdoba alebo na pitie, keď je ríbezľová sezóna.
V Spojenom kráľovstve, sa želé z červených ríbezlí často podáva ako korenie s jahňacinou, so zverinou, morčacinou či husacinou v slávnostných jedlách alebo na nedeľné opekanie. Je to v podstate džem a je vyrobený rovnakým spôsobom, pridaním cukru, uvarením, a filtráciou.[6]
Vo Francúzsku, vysoko cenený a domáci produkt Bar-le-duc alebo Lorraine želé je roztierateľný produkt tradične vyrobený z bielych ríbezlí, prípadne z červených. Jadierka sú ručne vyberané pred varením s husacím pierkom.
V Škandinávii a Šlezvicko-Holštajnsku sú často červené ríbezle používané v ovocných polievkach a letných pudingoch (Rødgrød, RoteGrütze alebo Rode Grütt). V Nemecku sú tiež požívané v kombinácii s vaječným krémom alebo s pusinkami ako náplň do koláčov. V Linzi sú bežne používané ako náplň do Linzer torte.[7] Je možné si ich ale aj vychutnať čerstvé bez pridania cukru.
V nemecky hovoriacich oblastiach sa sirup alebo nektár vyrobený z červených ríbezlí pridáva do sódy a je podávaný ako osviežujúci nápoj s názvom Johannisbeerschorle. Je tak pomenovaný pretože sa hovorí, že prvé červené ríbezle (Johannisbeeren, "Johnove bobule" v nemčine) dozrievajú na St. John's Day, tiež známy ako letný slnovrat, čo je 24. júna.
V Rusku sú červené ríbezle veľmi ľahko dostupné a často používané v džemoch, zaváraninách, kompótoch a dezertoch; zatiaľ čo listy majú mnoho využití v tradičnej medicíne.
V Mexiku sú červené ríbezle populárne príchuť pre ľadové/frappé nápoje a dezerty, najčastejšie v "raspado' (ľadová drť).
Na 100 g porcie červených ríbezlí (alebo bielych), pripadá 56 kalórií a sú bohatým zdrojom vitamínu C, poskytujú 49% dennej dávky (Daily Value, tabuľka). Vitamín K je jediný čo sa týka ďalšej dôležitej živiny s významným obsahom 10% DV (tabuľka).
Niektoré ríbezľové ovocie, napríklad červené a čierne ríbezle sú známe pre ich kyslastú chuť, charakteristicky poskytovanú pomerne vysokým obsahom organických kyselín a zmiešaných polyfenolov.[8] 65 rôznych fenolových zlúčenín môže prispieť adstringentným vlastnostiam červených ríbezlí, tento obsah sa zvyšuje počas posledného mesiaca dozrievania.[9] Dvadsaťpäť jednotlivých polyfenolov a iných dusík-obsahujúcich fytochemikálií v šťave červených ríbezlí bolo izolovaných špecificky s trpkou chuťou, ktorú cítime v ľudskom jazyku.[10]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ríbezľa červená
Ríbezľa červená (Ribes rubrum) je členom rodu ríbezľa z čeľade egrešovité. Je pôvodom z častí západnej Európy (Belgicko, Veľká Británia, Francúzsko, Nórsko, Švédsko, Nemecko, Holandsko, severné Taliansko, severné Španielsko, Portugalsko, Poľsko a Chorvátsko). Vyšľachtených druhov je veľa, niektoré sa už rozšírili aj do divočiny v mnohých regiónoch.
Ríbezľa červená je opadavý ker normálne rastúci do výšky 1 – 1,5 m, príležitostne až 2 m, s päť-lalokovitými listami. Kvety sú nenápadné, žlto-zelené, vo visiacich strapcoch veľkosti 4 – 8 cm, ktoré zrejú do žiarivo červených priesvitných jedlých plodov s priemerom 8 – 12 mm, s 3 – 10 bobuľami na každom strapci. Uznávané odrody môžu produkovať až 3 – 4 kg bobúľ od polovice leta do konca leta.
