nimet breadcrumb-navigoinnissa
Hominoidovce (iné názvy: hominoidi[1], hominoidné [1], ľudoopice/ľudoopy v širšom zmysle, ľudoopice a ľudia v širšom zmysle, ďalšie názvy pozri v článku antropoidi; lat. Hominoidea) je nadčeľaď z radu primáty, podradu celistvonosoblížne, polopodradu vyššie primáty (=opice, opice vlastné, antropoidné; lat. Anthropoidea).
Hominoidovce zahŕňajú najmä rody gibon, orangutan, šimpanz, gorila, dryopitek a človek.
Okrem goríl a ľudí všetky hominoidovce agilne lezú po stromoch. Sú všežraví, pričom konzumujú ovocie, semená rastlín, väčšinou aj malé množstvo mäsa, ako aj všetko ľahko stráviteľné. Pochádzajú z Afriky (šimpanz, gorila, človek) a Ázie (gibon, orangutan).
Väčšina druhov je zriedkavá alebo ohrozená. Hlavnou hrozbou pre väčšinu hominoidovcov je strata tropických dažďových pralesov, ktoré obývajú, a niektoré druhy sú ohrozené aj lovom na ich mäso.
Majú 48 chromozómov (24 párov).
Najstarší známy hominoidovec je Proconsul hamiltoni (Xenopithecus hamiltoni) starý 17,5 – 24,3 mil. rokov.
Členenie hominoidovcov je azda najspornejšie zo všetkých primátov.
Samotné príbuzenské vzťahy na základe analýzy DNA recentných druhov sú dnes viac-menej nesporné. Zobrazuje ich tento rodostrom:
-Hylobatidae (gibonovité) -Hominidae (hominidi) |--Pongo (orangutan) |--Homininae (hominini) |--Gorilla (gorila) |--N.N. |--Homo (človek) |--Pan (šimpanz) |--Pan troglodytes (šimpanz učenlivý) |--Pan paniscus (šimpanz bonobo)
Keďže príbuznosť medzi šimpanzom učenlivým a človekom je veľmi veľká, niektorí bádatelia dokonca navrhujú zaradiť šimpanza do rodu Homo ako Homo troglodytes (človek učenlivý).
Pri biologickom členení sa však spravidla zohľadňujú aj iné faktory, najmä preto existujú nasledujúce rôzne členenia.
[Členenie 1.]
Poznámka: Pongidae sa spravidla ďalej delili na podčeľade dryopitekorodé (rody Proconsul, Dryopithecus, Sivapithecus/Ramapithecus) a orangutanorodé (rody orangutan, šimpanz, gorila)
[Členenie 2.]
Takéto členenie však popiera anatomicko-fyziologickú a etologickú podobu orangutana so šimpanzom a gorilou a na druhej strane zveličuje makromolekulárnu afinitu človeka a afrických ľudoopov (šimpanza a gorily).
[Členenie 3.]
alebo
[Členenie 4.]
[Členenie 5.]
Pre úplnosť treba dodať, že sem patria ešte tri (vyhynuté) čeľade, ktoré inak v tomto článku vynechávame:
Toto členenie 5. je použité v tomto a súvisiacich článkoch. Treba si uvedomiť, že hlavný rozdiel oproti ostatným moderným členeniam je v tom, že sa tu hominidi chápu v tradičnom, čiže užšom zmysle.
[Členenie 6.]
Pre úplnosť treba dodať, že sem patria ešte dve (vyhynuté) čeľade, ktoré inak v tomto článku vynechávame:
Toto členenie 6. je použité v článku Hominidi v širšom zmysle.
Pred posledným uvedeným členením platilo podobné členenie, v ktorom bol šimpanz umiestnený v kmeni Gorillini. [Členenie 7.]
Ešte predtým platilo členenie ako hore Členenie 3
Ešte predtým platilo nasledujúce členenie: [Členenie 8.]
Posledné uvedené členenie je zhodné s členením použitým na [1], ktoré je teda zastarané.
[Členenie 9.]
(*) Gorila niekedy tvorí samostatnú podčeľaď Gorillinae (gorilorodé)
[Členenie 10.]
Pričom v tomto členení sú gibony (nezvyčajne) o stupeň vyššie, čiže na tej istej úrovni ako Hominoidea tvoria nadčeľaď Hylobatoidae (gibonoidovce).
Zaradenie mnohých rodov do čeľadí a podčeľadí je (ešte) sporné. Rody nezaradené pri Členení 6. sú uvedené v článku Hominidi v širšom zmysle.
Rody nezaradené pri Členení 5. sú:
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hominoidovce
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hominoidovce
Hominoidovce (iné názvy: hominoidi, hominoidné , ľudoopice/ľudoopy v širšom zmysle, ľudoopice a ľudia v širšom zmysle, ďalšie názvy pozri v článku antropoidi; lat. Hominoidea) je nadčeľaď z radu primáty, podradu celistvonosoblížne, polopodradu vyššie primáty (=opice, opice vlastné, antropoidné; lat. Anthropoidea).
Hominoidovce zahŕňajú najmä rody gibon, orangutan, šimpanz, gorila, dryopitek a človek.
